Veľký rozhovor s osobnosťou slovenského florbalu – Lukáš Blaško.

Veľký rozhovor s osobnosťou slovenského florbalu – Lukáš Blaško.

Tak ako Vám predstavujeme mladé slovenské talenty, rozhodli sme sa nezabudnúť ani na ľudí, ktorých môžeme nazvať najskúsenejšími. Hráčov, trénerov, funkcionárov a iných osobností… Skratka ľudí, ktorí sú vo florbalovom dianí dosť dlho na to, aby mohli spomínať a porovnávať. Touto cestou chceme tým mladším priblížiť vývoj florbalu v našej krajine. Takýchto osobností je, určite, mnoho a postupne sa Vám ich pokúsime priblížiť. Načrieme spoločne do ich spomienok a predstavíme Vám ich vízie, nápady a názory, ako by sa podľa nich mohol náš milovaný šport ďalej posúvať vpred.

Prvým z kategórie spomínaných a teda aj akýmsi pokusným králikom, pre nás merítkom, či bude táto rubrika pre Vás zaujímavá, je dlhoročný slovenský reprezentant, odchovanec a hráč FbO Florko Košice – Lukáš Blaško.

 

Lukáš v prvom rade sa Ti chceme poďakovať za to, že si si našiel čas a poskytol nám tento skutočne rozsiahly rozhovor. Myslím, že pre väčšinu florbalového Slovenska je Tvoje meno známe, avšak v súčasnosti vzniká množstvo nových klubov a je teda jasné, že mnohí ťa nepoznajú. Skús sa nám v krátkosti predstaviť.

„Volám sa Lukáš Blaško, mám 28 rokov. Florbalu sa venujem od svojich 16 rokov.  Celkovo športujem od svojich 4 rokov,  predtým som hrával tenis, hokej, hokejbal, ale cudzí mi nie je žiadny šport.  Stál som v podstate pri zrode klubu FbO Florko Košice, za ktorý hrávam s výnimkou 6 mesiacov v Čechách celý čas.”

 

Skús nám priblížiť svoj pohľad na vývoj slovenského florbalu od jeho začiatku po prítomnosť.

 „Nemôžem porovnávať úplný začiatok florbalu u nás, keďže nejaké prvé 3-4 roky, keď sa už u nás hrával, som ani nevedel, že niečo také existuje. Za tých 12 rokov si však myslím, že mám nejaké skúsenosti a vedomosti, aby som sa to pokúsil porovnať. Na začiatku bolo na Slovensku 12 mužských registrovaných družstiev. Všetky, ktoré vznikli mali automaticky možnosť hrávať extraligu. Tento šport u nás v podstate len začínal, a tak bolo nové všetko. Hráči boli z veľkej časti bývalí hokejisti, futbalisti, hokejbalisti, hádzanári či tenisti. Družstvá boli bez trénerov, respektíve s hrajúcim trénerom (česť výnimkám) a viac-menej sa hral náhodný florbal bez nejakej väčšej taktiky, keďže sme nevedeli, odkiaľ sa nejaká taktika dá „odkukať“. Trénovalo sa všade možne nielen v halách, kde sa dali hrať aj zápasy ale po rôznych školských telocvičniach a v podstate to bola totálna zábava a vyplnenie voľného času. Rovnako rozhodcovia boli začiatočníci a súčasne hráči, a teda taktiež mali málo možností sa niekde „naučiť“ pískať. Za reprezentáciu si hráči doplácali nemalé peniaze. Naozaj ťažko to celé opísať a porovnať. Ľudia ani len netušili čo to je florbal. Od tých čias urobil tento šport na Slovensku vývojovo naozaj veľký krok vpred. Dnes má väčšina družstiev trénerov,  rozhodcovia majú školenia, máme konečne medzinárodných rozhodcov a hlavne nie sú to hráči hrajúci rovnakú súťaž…”

Florbal a aj extraligu už hrávaš skutočne dlho, som si istý že je to minimálne 10 rokov. Dokázal by si zhrnúť vývoj tejto súťaže po všetkých smeroch?

„Ak to dobre rátam tak tento ročník je 11. v poradí v extralige. Prvé dva ročníky sa hralo ešte turnajovým spôsobom. To znamená, že sa hralo od 8:00 do 20:00. 6 zápasov na jednom mieste a každé družstvo odohralo 2 zápasy. V prvom roku, dokonca, ešte nebolo ani play-off. Odohrali sme 22 zápasov a bolo po sezóne. Kvalitatívne bola na vrchole Petržalka, Dragons Bratislava, ATU Košice, Hurikán Bratislava na špici a potom bol ten zvyšok. V prvej sezóne sme dostávali od vyššie spomenutých nakladačky o 15 gólov, a to sme skončili na 7. alebo 8.mieste… Ten rozdiel bol ozaj obrovský. Pamätám si,  ako sme odohrali 2 hodiny zápas, ihneď na to sme zápas pískali a ďalší opäť hrali. Takto sa tá liga kedysi začala. Na nadšencoch bola postavená oveľa viac ako dnes. Florbal bol u nás v plienkach. Ako jeden príklad poviem MS juniorov 2005 v Lotyšsku. Slovensko hralo vtedy „B“ kategóriu MS. Dostali sme sa ale na finálový zápas „áčka“,  samozrejme Švédsko – Fínsko. Sedeli sme na tribúne počas zápasu so spoluhráčmi, nedá mi nezaspomínať, že niektorí dodnes ešte hrajú napríklad Škarupa, vtedy ešte hráč Juventy Žilina, Oravci Komačka a Ferianc, Pali Dugas od nás z Florka, Máder či Maťo Novák. Prišli sme tam, a keď sme videli mladých Fínov ako strieľali spoza tela nevedeli sme, čo sa deje, či to je nejaký „iný“ šport alebo aké to majú hokejky… 

Momentálne je extraliga úplne inde. Do ligy prichádzajú mladí hráči, ktorí už vyrastajú čistým florbalom. To čo sme vtedy nedokázali ako reprezentanti, napríklad strelu spoza tela. To dnes bežne dokážu mladší žiaci. Hrá sa viac technicky, má to už hlavu aj pätu a do hry prišli systémy.”

 

Zažil si aj ČR, hral si v Tatrane a teda môžeš porovnávať. Je dnešný slovenský florbal už aspoň tam, kde bol ten český keď si tam pôsobil? Čo by si navrhoval, aby sa slovenský florbal posúval čo najrýchlejšie dopredu? Ako prilákať deti? Kde vidíš slovenský florbal o 5 rokov?

 V Tatrane som bol cca pol roka v roku 2009. Myslím si, že herne nie sme tam, kde bol v tom čase florbal v Čechách. Áno, máme čoraz viac hráčov, ktorí hrávajú u nich a patria k dôležitým hráčom svojich tímov, ale slovenská liga ako celok na ňu nestačí či už organizačne alebo hráčsky, trénersky, materiálnou výbavou klubov, podmienkami na trénovanie…

Môj názor je, že musíme mať vo florbale veľa trénerov  – odborníkov, ktorí sa učia od českých kolegov. Nie „trénerov“,  ktorí si spravia kurz a myslia si, že všetkému rozumejú takmer najlepšie ako sa dá. Ak by pri jednom českom trénerovi v reprezentácii za 2 roky boli dvaja Slováci, tak v priebehu 4 rokov máme 8 ľudí za predpokladu, že pri junioroch a mužoch sú rôzni ľudia,  ktorí sa učili od niekoho kto sa tomu dlhšie venuje, rozumie sa tomu lepšie, pracuje v kvalitnejšom prostredí. Nechcem týmto povedať, že tréneri na Slovensku sú zlí, robia to ako svoju záľubu, vo voľnom čase, za symbolickú odmenu. Verím tomu, že sa snažia čo najviac vecí učiť z internetu, seminárov, knižiek a neviem čoho ešte. Iné je to však zažiť na vlastnej koži a snažiť sa to posúvať svojim kolegom, či už v klube alebo aj celom regióne.

V tom, ako dotiahnuť deti na florbal myslím nie je veľký problém. Za náš klub môžem povedať, že máme veľmi veľa detí , hlásia sa stále ďalší a ďalší záujemcovia. Trénuje u nás už aj skupina 4 ročných detičiek, čo je super. Máme kompletnú pyramídu mládežníckych družstiev. Najväčší problém však nastáva pri kategóriách dorast a juniorka, keď mám pocit, že veľa hráčov končí s florbalom. Ako to však vyriešiť to ozaj neviem. V tom čase hráči idú na stredné školy a nestíhajú alebo majú iné záujmy, možno cítia, že nedosahujú požadovanú výkonnosť a proste skončia. Kto vydrží tento zlomový vek, tak väčšinou vydrží dlhodobo.”

Večný problém boli rozhodcovia. Čo dnes? Zlepšuje sa to alebo sme zastali na mŕtvom bode? Čo by pomohlo k väčšej kvalite?

„K tomuto bodu by som sa nie veľmi rád vyjadroval nejako obšírnejšie, nakoľko sám som aj rozhodcom, tak aspoň trocha v skratke. Podľa môjho názoru sa k lepším rozhodcom na Slovensku za posledné roky nepridal nikto nový okrem dvojice Cibík – Tomáš. Títo naozaj vyskočili veľmi rýchlo hore. Máme viacero dobrých rozhodcov, ktorí zvládnu ťažké zápasy od Bratislavy až po Košice. Nechcem menovať, aby som niekoho neurazil, ale sú to rozhodcovia, ktorí pískajú už niekoľko rokov a držia si svoj vysoký štandard. Je jasné, že rozhodcov je do počtu oveľa viac ako to bolo v začiatkoch, ale vo väčšine sú to, žiaľ, slabší rozhodcovia. Nepovedal by som, že to je ich chyba. Keď človek si urobí licenciu v auguste a v septembri je nominovaný na extraligový či prvoligový zápas, tak v 90% to nezvládne. Z jeho výkonu sú nervózni hráči, tréneri, diváci… Tým sa znechutí aj ďalšie napredovanie rozhodcu, ktorý bol takto hodený do najhlbšej vody. Je to ako keď niekto začne robiť nejaký šport, keď má 20 rokov- nepôjde predsa hneď na tréning do extraligového družstva, ale začne v nejakej amatérskej lige či regionálnej súťaži. Ak bude dobrý, časom pôjde hore do vyššej súťaže. Ak by došiel zo začiatku hrávať k tým najlepším, tak budú nervózni jeho spoluhráči, a keďže mu to nepôjde, tak aj on sám a buď na daný šport zanevrie úplne alebo pôjde o úroveň nižšie a postupne sa dostane úplne hore. Rovnako je to aj pri rozhodcoch,  keď začne pískať a má isť na extraligu, nezvládne ju, a to ho môže úplne domotivovať. Na druhej strane treba povedať, že tých dobrých rozhodcov je naozaj málo a často sa musia využívať aj noví rozhodcovia na zápasy najvyšších súťaží. Chápem, personálny nedostatok. Ďalšia vec je, že mám pocit, že nám ako florbalu všeobecne už odišla taká tá dobrá generácia, z ktorej mohli byť dnes špičkoví rozhodcovia, ktorí už nehrávajú a v minulosti pískali. Uvediem niekoľko príkladov. Ľudia z Dragonsu z generácie okolo Vlada Bereša, Rola Blúsku…, v Žiline bratia Radilovci, či chlapci z Juventy, v Trenčíne Magdolen,  z ATU zasa Kender a jeho generácia, či z tých mladších Tomáš Sabo. Od nás mi napadol Lukáš Vrábeľ, ktorý už nehráva. Je pravda, že nie všetkých by to bavilo a mali na to čas, ale som si istý, že veľa z týchto chlapcov by rado pískalo a pískalo dobre. Veď dnes sa na tom dá aj veľmi dobre zarobiť, takže chyba v odmeňovaní asi nebude. Keď som začínal pískať, tak sme za zápas dostali 100 korún! Za zápas mužskej extraligy 3 x 20 minút. Čiže za presne ten istý čas, čo dnes dostane rozhodca 30€ sme my dostali 3€! Dnes sa stane, že rozhodca je nominovaný na zápas dorastu, kde po odrátaní nákladov na cestu mu ostane nejakých 6€ a on povie, že sa mu to neoplatí?… Taký človek to nerobí potom preto, že ho to baví a ani ho to bavilo je kľúčom k tomu, aby sa stal dobrým rozhodcom.

Na túto tému by sa naozaj dalo rozprávať nekonečne dlho, ale ako som už vyššie spomenul, nerád by som niekoho znehodnocoval a podobne. Ako rozhodca viem aj to, že rozhodcovia nemajú záujem niekoho vedome poškodzovať v zápase a robia to najlepšie ako vedia v neľahkých podmienkach a aj keď robia chyby, určite nie vedome. Veď sú to takisto ľudia a robia chyby tak ako ich robia hráči na ihrisku. Keby nerobili chyby hráči, tak každý zápas skončí 0:0.”

 

Čo reprezentácia? Napreduje? Považuješ postup cez kvalifikáciu za úspech alebo to bola skôr povinnosť? 

„Povedal by som, že momentálne to bolo tak na hrane. Niekto by to bral už ako povinnosť, keďže sme boli na MS dvakrát po sebe, juniorka je v top 7 už tuším 8 rokov. Myslím si že, o dva roky to už povinnosťou bude… Je dôležité, že sa zvládla domáca kvalifikácia a postúpilo sa na MS. Tam sa budú môcť ukázať ďalší hráči pre prípadné zahraničné angažmán čo by pomohlo nášmu florbalu do ďalších rokov.

Je len jedna škoda, že zápasy kvalifikácie neboli v TV na rozdiel od MS žien… Prečo to tak bolo, či v tom boli financie alebo čo ozaj neviem, len mne osobne to príde zvláštne a som presvedčený, že nie som sám.”

 

Mnohí sa čudujeme, že si bol opomenutý reprezentačným trénerom Koutným. Myslím, že si nedostal šancu ani v širšom výbere. Sú za tým nejaké osobné spory? 

„Máš pravdu, nedostal som šancu ani na jednom zraze. Prečo to tak je, neviem. Nebudem klamať a poviem pravdu , že ma to zo začiatku aj mrzelo. Tak ako pre každého aj pre mňa bola, je a aj bude česť reprezentovať.  V poslednom repre cykle (kvalifikácia MS v Bratislave a MS vo Švédsku) som nebol z pracovných dôvodov, ktoré som trénerom oznámil pred prvým zrazom. Inak som vždy rád reprezentoval.

S trénerom Koutným nemáma  ani som nikdy nemal žiadne spory,  v podstate som sa s ním rozprával len dvakrát v živote.  Asistent trénera Marek Onderko je aj mojim klubovým trénerom, takže v tomto problém nie je a rovnako s Janom Purcom tiež neviem o nejakom probléme. Čo sa týka hráčov na Slovensku, každý má hráčov s ktorými si nesadol, ale to aby som bol s niekým „ na nože“ alebo mal problém s niekým z Bratislavy, Žiliny, Trenčína a podobne neviem. Pred pár rokmi som dával dokopy družstvo na Czech Open, kde boli chlapci od nás, z Bratislavy, Dubnice či Trenčína. To, že sa s niekým na ihrisku hráč podpichuje alebo si dá viac do „tela“ je v športe úplne bežná vec, ale mimo haly si nemám problém s hocikým podať ruku a pozdraviť sa. A zrejme takmer každý slovenský hráč to má rovnako. Takže v tomto problém za mňa určite nebude.

Stále verím, že šancu prebojovať sa na MS na základe svojich výkonov dostanem a presvedčím trénerov, že reprezentácii ešte mám čo dať a nepatrím do starého železa. Veď v príprave na kvalifikáciu či aj na samotnej kvalifikácii hrali aj starší hráči ako ja či hráči v mojom veku… A ak nie, možno sa raz ten dôvod dozviem a možno nie… “

Blíži sa konferencia klubov, čoraz hlasnejšie sa hovorí o odvolaní Daniela Granca z postu prezidenta SZFB. Veľmi nás zaujíma tvoj názor a stanovisko v tejto veci….

„Tieto veci už tak úplne neriešim. Niekedy ma táto politika florbalu zaujímala viac. S Danom Grancom sa poznáme v podstate od kedy som začal vo florbale pôsobiť. Určite dal florbalu veľa, nie len svojho času ale aj financií a náš florbal išiel dopredu aj vďaka nemu. To nemôže vyvrátiť ani jeho najväčší neprajník. To, či ešte momentálne má čo florbalu ponúknuť a posunúť ho niekam ďalej, netuším. Neviem, či je nejaká vízia alebo nie je. Na druhej strane je ale otázka a podľa mňa oveľa dôležitejšia, kto by ho mal nahradiť? Ak niekto hovorí o jeho odvolaní, musí vedieť, kým ho nahradiť. Nie len tvrdiť, že Granec je zlý a musí skončiť. Ja momentálne neviem o nikom, kto by ho mohol a chcel nahradiť. Možno taký niekto je, ale ja som o ňom nepočul a osobne ma ani nikto vhodný , kto má záujem zastávať túto funkciu nenapadá. Viete o niekom Vy?

 

Po ženských MS si kritizoval kapitánku Luciu Košturiakovú za jej vyjadrenia. Aký je tvoj názor s odstupom času?

Nekritizoval som samotnú Luciu a v podstate všetky hráčky, ktoré s tým vyjadrením súhlasili, skôr som kritizoval spôsob ako to bolo podané a hlavne akému médiu to bolo podané – bulváru.

Začnem tým, že som nevidel do prípravy, komunikácie s realizačným tímom atď. Tieto veci nemôžem hodnotiť. Dievčatá urobili florbalu ako takému najprv výbornú reklamu svojou hrou a tým, čo ukázali na ihrisku a ľudia si to pozreli v TV. O florbale sa zrazu písalo či hovorilo všade, od televízii, cez rádia, internetové stránky či denníky. Hovorilo sa o ich výsledkoch a nestálo to málo peňazí ani úsilia podľa mojich informácií hlavne Tea Turaya. To, čo on do toho dal spolu so zväzom vyzeralo na super investíciu. Až kým turnaj neskončil a vyšli články o tom, že dievčatá nemali čo jesť, nemali čo piť, nemali si čo obliecť, museli odšoférovať cestu na MS. Je mi jasné aj to, že Lucia nepodala tak presne tieto informácie ako si ich bulvár pretočil. No ona mohla po týchto článkoch dať veci na pravú mieru a to, že na MS išli lietadlom a šoférovať museli, keď išli na prípravu v lete atď.

Za ďalšie v reprezentácii som bol od roku 2005, keď sme dostávali jednu súpravu Slovensko na celý turnaj, ktorú sme museli po turnaji vrátiť. Konkrétne v roku 2010 na kvalifikácii sme dostali vrch a spodok súpravy značky Jadberg, zimnú bundu Exel, dve sady dresov a obyčajné tričko so znakom Slovenska sme si dali urobiť v Košiciach dva dni pred odchodom do Španielska za vlastné peniaze my hráči, rozcvičovali sme sa v druhej sade dresov, v ktorej sme aktuálne nehrali zápas. V decembri som na sociálnych sieťach videl fotky spoločne oblečenej našej ženskej repre takmer vo všetkom možnom od nohavíc, búnd, šušťákov, tričiek, polokošieľ, kraťasov a neviem čoho ešte. Všetko malo na sebe nadpis Salming, a teda sponzora našej reprezrntácie. Zrejme, si to nekupovali oni samé… Rozdiel za 5 rokov je neuveriteľný.

Ďalšia vec, ktorá bola vytknutá sa týkala jedla na MS. Asi v každom športe, keď sa ide na MS, tak je aj domáca strava danej krajiny. V Španielsku sme dostávali celý týždeň nejaké morské plody a nesťažovali sme sa, aj keď to málo kto jedol. Keď som vo Fínsku, tak predsa sa nebudem čudovať, že dostanem lososa alebo niečo podobné. Zrejme, to asi nebolo dostatočné pre nich alebo im nechutilo alebo možno naozaj to bola katastrofa, ale taká vec by sa mala riešiť na mieste a nie cez bulvárne média.

My nie sme Fínsko, Švédsko či Česko, ktoré dostáva zo štátu niekoľko násobne vyššie dotácie ako my. Preto sa „varí“ z toho, na čo sú peniaze, a tak ako to chápu muži, teda mužská časť reprezentácie, aj keď aj oni si ponadávajú, tak by to mali brať aj ženy.

Sumárne by som povedal, že to ako dobrú reklamu florbalu dievčatá spravili samotnou hrou nakoniec pomocou médií úplne vygumovali, dokonca by som povedal, že pohľad verejnosti na florbal ako-taký možno ešte zhoršili.”

Aký je tvoj názor na prípadne SUPERFINÁLE, skús ho prosím zdôvodniť.

„Superfinále na Slovensku dnes ani najbližších minimálne 5 rokov je totálna hlúposť.  Prečo?…

České Superfinále sa začalo hrať hlavne preto, aby prišlo veľa ľudí. Na ich klasické finále, hrané na 4 zápasovú víťaznú sériu v posledných sezónach chodilo 3-5 tisíc ľudí. U nás príde na finále maximálne 500 ľudí! Návštevnosť na bežných extraligových zápasoch je v priemere menej ako 100 divákov. Z toho 90% tvoria rodinní príslušníci hráčov plus hráči detských kategórii. Len niekoľko ľudí príde na florbal preto, lebo sa o ňom dozvedia z internetu alebo denníkov či inej reklamy a nie sú vo florbale angažovaní priamo. A je jedno, či to je v Košiciach, Bratislave, Trenčíne alebo Žiline. Takže ani na dané Superfinále by neprišiel nikto iný, respektíve ak aj prišiel, tak v absolútne minimálnom množstve. Preto ja považujem človeka, ktorý spomenie Superfinále na Slovensku za niekoho kto o tom absolútne nerozmýšľa a len videl niečo čo je v Čechách a nepozerá sa na to v širšom kontexte…”

 

Ktoré kluby sa budú tešiť z majstrovských titulov v ZEX a MEX?

„U mužov nemôžem povedať nič iné ako Florko Košice. Predurčuje nás k tomu doterajší priebeh súťaže a aj to, že v tomto klube aj hrám nemôžem povedať nič iné. Bude to však určite ťažké. Každé družstvo, ktoré bude v play-off má svoju kvalitu a myslím, že už vo štvrťfinále bude nejaké prekvapenie. Verím však, že nie na náš úkor. Finále dvoch košických družstiev je snom hádam každého človeka, ktorý pracuje pri florbale v Košiciach.

Ženskú súťaž nesledujem nejako podrobne. Viem, že Spišská vyhrala základnú časť a ťažké zápasy hrá v podstate na 6 hráčok. Bolo by trápne, ak titul vyhrá niekto kto má 6 hráčok. Nie trápne pre nich, ale pre ostatné družstvá. Napriek tomu, že im to ako zástupcovi východu ozaj želám si myslím, že v play-off rozhodnú skúsenosti a širší káder Tvrdošína, ktorý titul obháji.”

Lukáš v mene redakcie Slovak Flororball sa ti chceme ešte raz poďakovať, za tieto rozsiahle odpovede. Do play off želáme úspech a do života šťastie.

 

Foto: Martin Havík.

Attachment

12735624_10205521562347049_1083799084_n

PODPORTE NÁS LAJKOM

Powered by WordPress Popup