Tak ako sme včera priniesli „spoveď“ Denisky Ferenčíkovej o Ženskej extralige v Čechách, dnes sme pár otázok položili jednému z mužských zástupcov florbalového klubu 1. SC  Vítkovice Oxdog – Ladislavovi Gálovi. Lacko, ako mu hovoria kamaráti, pre jeho drobný zjav vyrastal florbalovo v ATU Košice, odkiaľ sa v roku 2013 presunul k našim západným  susedom, kde najprv obliekal dres FBC Ostrava, aby sa nakoniec dostal k mestskému rivali do Vítkovíc.

 

Je kolo do konca základnej časti Tipsport ligy. Prevláda vo Vitkoviciach spokojnosť alebo nespokojnosť s uplynulou časťou sezóny?

 „Myslím, že až na reprezentačnú pauzu, ktorá nám narušila tréningy a herný systém, prevláda v celku spokojnosť.“

Aké sú podľa teba vaše šance v play-off?

 „Podľa mňa sú šance veľké, ja nám verím a verím, že vyhráme každý dôležitý zápas.“

Koho vidíš ako vášho potenciálneho súpera v prvom kole play-off?

 „Ja osobne vôbec nesledujem nejako  tabuľku, ale nemyslím si, že by si nás vybral niektorý z popredných tímov, a tak si myslím, že nám vyjde Brno. Samozrejme, to sú iba moje predpoklady.“

V tejto sezóne ste už dokázali vyhrať Český pohár, myslíš, že máte šancu na Double?

 „Na začiatku sezóny sa pohár nebral nejako vážne, ale od zápasu k zápasu túžba po výhre stúpala a bol to príjemný pocit vyhrať ho. Nikto v klube sa netají tým, že chceme vyhrať aj  titul, ale nemyslím si, že je to tak iba v našom klube. Ja, samozrejme, verím, že šancu máme.“

Skús niekoľkými vetami zhodnotiť svoje pôsobenie v tejto sezóne. Spokojný alebo nespokojný?

„Ťažko je hodnotiť sám seba, pretože na to sú tu tí druhí, ale myslím si, že od začiatku sezóny sa mi po hernej stránke darí aj keď  to možno štatisticky tak nevyzerá.  Musel som zmeniť svoje návyky zo Slovenska a navyknúť si na úplne iné veci, v ktorých som kedysi nebol doma. Tu v Česku sa spoluhráči pozerajú úplne inak na vás, ak idete dopredu  a stratíte loptu zlou nahrávkou,  či nepodržíte loptu. Toto proste neexistuje. Ďalej tu takmer nikto nechodí jedna na jedna, aby si dokázal, že je lepši hráč. A ako posledné by som vyzdvihol blokovanie striel. Ak niekto nezablokuje súperovu strelu, tak tie pohľady od spoluhráčov nie sú veľmi príjemné. A k tým gólom, od začiatku ma trápia prázdne brány, ktoré nepremieňam  a mám ich všetkých 13 stále pred očami, bohužiaľ niekedy to rozhodlo zápas. „