Oto Divinský: „Mojím cieľom je vybudovanie krajskej súťažnej štruktúry.”

Oto Divinský: „Mojím cieľom je vybudovanie krajskej súťažnej štruktúry.”

Tretím kandidátom na post prezdienta SZFB je aktuálny výkonný viceprezident zväzu, Oto Divinský, ktorému sme taktiež položili zopár otázok ohľadne vízie slovenského florbalu na najbližšie štvorročné obdobie. Do našej uzávierky sa nevyjadril posledný z kandidátov na tento post, Martin Kopejtko, ktorého vám tak nemôžeme bližšie predstaviť. 

Predstavte sa našim čitateľom. 

K florbalu som sa dostal pred dvanástimi rokmi, keď som stál pri zrode nového klubu v Malackách. Spočiatku som hrával, neskôr som sa venoval trénovaniu a zároveň som klub aj viedol. Pôsobil som ako predseda bratislavského regiónu a posledné štyri roky som vykonával funkciu výkonného viceprezidenta zväzu.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post prezidenta zväzu?

Priznám sa, že som dlho uvažoval, či áno, alebo nie. Vždy sa snažím pracovať zodpovedne a naplno. Musím povedať, že vykonávať prácu viceprezidenta zväzu štyri roky, a ešte k tomu popri zamestnaní, bolo vyčerpávajúce. Na druhú stranu som za toto obdobie získal mnoho cenných skúseností, ktoré by som veľmi rád odovzdal slovenskému florbalu. Keď som pred štyrmi rokmi nastúpil do funkcie, zväz bol finančne poddimenzovaný a primárnou úlohou v tejto nelichotivej situácii bolo zabezpečiť základné funkcie zväzu. Nebol veľký priestor na tvorivú a rozvojovú činnosť. V súčasnosti je situácia omnoho priaznivejšia a dovolím si povedať, že najbližšie štyri roky budú pre rozvoj slovenského florbalu kľúčové. Preto by som chcel na tomto rozvoji participovať a zužitkovať doterajšie skúsenosti s chodom zväzu. Ďalším dôvodom bola dôvera, ktorú mi vyjadrovali členovia zväzu. No a v neposlednom rade takisto dôvera tímu, s ktorým kandidujem v nadchádzajúcich voľbách.

 

 

Ktoré hlavne body sú vo vašom programe?

Je ťažké vypichnúť niektoré body, pretože takmer všetky sú rovnako dôležité a hlavne sú navzájom poprepájané, aby vytvárali úspešný celok. V každom prípade chcem, aby boli zapracované a v prípade potreby aj doplnené do strategického plánu. Ten by mal byť základným dokumentom zväzu, mal by nastaviť cestu, ktorou by sa mal zväz najbližšie obdobie uberať. Zároveň by mal byť predmetom odpočtu po štyroch rokoch pre členov zväzu. Medzi moje hlavné priority určite patrí profesionalizácia organizácie, úspešné zorganizovanie MS žien v Bratislave a rozvoj regiónov.

 

Aká je vaša vízia na nasledujúce volebné obdobie? 

Mojou víziou je odovzdať po štyroch rokoch funkčného obdobia ďalšiemu vedeniu zdravú, ekonomicky stabilnú, transparentnú, trvalo udržateľnú a sebavedomú organizáciu. Iba takáto organizácia dokáže rozvíjať slovenský florbal a uspokojiť potreby jej členov. Mojím cieľom nie je napr. zisk medaily na majstrovstvách sveta, pretože na taký cieľ nemám takmer žiaden dosah, i keď by ma „placka“ z majstrovstiev sveta nesmierne potešila. Mojim cieľom, ktorý by som mohol aj priamo ovplyvniť, je vybudovanie krajskej súťažnej štruktúry, tzn. prechod zo štyroch regionálnych súťaží na osem krajských. To by znamenalo výrazný rozmach florbalu na Slovensku.

 

Ako by ste chceli docieliť vznik nových klubov vo všetkých regiónoch – okresoch? Ako by im zväz mal pomáhať?

Rozvoj v regiónoch, vznik nových klubov a družstiev a súťaží patrí medzi moje priority v nasledujúcom období.  Pre úspech slovenského florbalu je potrebné rozširovať florbalovú komunitu a jednou z ciest je rozvoj regiónov. Každý región má svoje špecifiká a podľa toho bude potrebné k tomu aj pristupovať, bude potrebné vypracovať projekty pre jednotlivé regióny. Základom projektu bude analýza prostredia, z ktorej by mali vychádzať ďalšie kroky smerujúce k vytváraniu zrozumiteľných podmienok pre vznik nových klubov. Následne bude potrebné upraviť tieto podmienky legislatívne vnútornými predpismi. Veľký potenciál vidím v školách, v školských súťažiach, ktoré by mohli tvoriť základ budúcich klubov. Aj nový zákon o športe nám v tomto smere uvoľnil ruky a vytvoril vhodnejšie prostredie na zapájanie podobných subjektov do činností v slovenskom florbale. O tom, že rozvoj regiónov patrí medzi moje priority svedčí aj fakt, že v rámci rozširovania zamestnancov na sekretariáte by som chcel medzi prvými vytvoriť miesto regionálneho manažéra, ktorý by sa uvedenej agende venoval naplno.

 

Ako by mal smerovať mládežnícky florbal? Ako by mali vyzerať mládežnícke MSR?

Určitý smer sme už nastavili v uplynulom období a ten, v prípade môjho zvolenia, budem aj naďalej presadzovať. Som za to, aby sa deti v začiatkoch florbalom zabávali, aby získali pozitívny vzťah k športovaniu a zdravému štýlu. V tejto veci by mal zväz napĺňať verejnoprospešnú funkciu. Je dôležité, aby sme sa v práci s najmladšími deťmi zamerali na všeobecný pohybový rozvoj a až neskôr na špecializáciu. Je úlohou zväzu nastaviť podmienky v súťažiach mládeže tak, aby sa napĺňala táto myšlienka. V najnižších kategóriách budem presadzovať súťaže hrané formou turnajov bez dlhodobej tabuľky a individuálnych štatistík a postupne, ak budú vytvorené podmienky, aj formou výkonnostných košov. Čo sa týka mládežníckych majstrovstiev Slovenska si myslím, že model záverečného turnaja s účasťou najlepších dvoch družstiev z každého regiónu je vhodný. S pribúdajúcimi súťažami v regiónoch však bude potrebné nájsť iný model. V kategóriách po mladších žiakov som za otvorený turnaj, tzn. účasť nebude podmienená výsledkami v regionálnych súťažiach. Už o pár dní sa uskutočnia takéto turnaje a v kategórii chlapcov je o tieto turnaje veľký záujem. Oproti 8 družstvám, ktoré štartovali na majstrovstvách Slovenska v predchádzajúcich rokoch sa na otvorené turnaje prihlásil vysoký počet družstiev (max. 24), a to evidujeme aj záujem ďalších družstiev, ktoré sa bohužiaľ z kapacitných dôvodov nemôžu turnaja zúčastniť. Cieľom tohto turnaja je, aby sa mohli konfrontovať družstvá z rôznych regiónov a aby získali cenné skúsenosti v zápasoch so súpermi, s ktorými sa nemôžu stretnúť v regionálnych súťažiach. Verím, že tento projekt bude úspešný, i keď bude náročný na organizáciu.

 

 Plánujete zmeniť situáciu, aby boli niektorí ľudia na zväze normálne platení a vykonávali svoju robotu na 100%?

Ako som spomínal vyššie, jednou z mojich priorít je postupná profesionalizácia sekretariátu zväzu. V súčasnosti vnímam zväz ako „hobby“ organizáciu, v ktorej počas uplynulých štyroch rokoch pracovali priemerne dvaja zamestnanci a niekoľko dobrovoľníkov. Možno sa nikto nepozastavil nad tým, čo sa zväzu doteraz podarilo s takým nízkym počtom zamestnancov.  Aké veľké množstvo súťaží musel zväz riadiť, koľko administratívy si riadenie takýchto súťaží vyžaduje. A to nepočítam zabezpečenie účastí reprezentačných družstiev na vrcholných podujatiach. A toto všetko len s dvomi zamestnancami a minimálnym rozpočtom. Pri takom počte zamestnancov je obdivuhodné, že zväz riadi toľko súťaží, množstvom porovnateľným s hádzanou či basketbalom, a plní povinnosti s nimi súvisiace. I preto si zamestnanci a všetci dobrovoľníci, ktorí sa podieľali na chode zväzu, na riadení súťaží zaslúžia obdiv a poďakovanie. Ale i napriek snahe týchto ľudí je prirodzené, že takto fungujúca organizácia nedokáže poskytnúť kvalitný full servis a v jej činnosti sa vyskytnú mnohé problémy, ktoré trápia členov zväzu. Ak chceme posunúť slovenský florbal, tak jediná cesta vedie cez postupnú profesionalizáciu sekretariátu.

 

Aký máte názor na Superfinále? Aké v ňom vidíte výhody a nevýhody. Ak by ste sa dostali na čelo zväzu, plánujete tuto tému prebrať s klubmi už v najbližšom období, aby bol prvý ročník už počas najbližšej sezóny?

Superfinále vnímam ako marketingový produkt. Jeho podstatou je úspech. Pokiaľ sa nedostaví, ide o zlyhanie, ktoré sa bude len veľmi ťažko naprávať. Dôležité je zadefinovanie úspechu – čo uskutočnením tohto podujatia chceme docieliť. Ak ho máme robiť len preto, že ho robia v Čechách, alebo iných krajinách, tak to je fatálne rozhodnutie. Podľa mňa na Superfinále momentálne nie sme pripravení. Pokiaľ budeme, nebránim sa tejto myšlienke. Samozrejme, bude tomu predchádzať diskusia v slovenskom florbalovom hnutí. Omnoho dôležitejšie je v súčasnosti zamerať sa na kvalitne zorganizovanie iného podujatia – majstrovstiev sveta žien.

 

V poslednom období je počuť z klubov ako aj verejnosti kritika na niektoré nominácie reprezentantov. Častokrát v nich pôsobia tréneri, ktorí majú nejakú klubovú príslušnosť, a tí si tam “dohadzujú” svojich hráčov. Ako by sa tento problém mal riešiť, aby pri reprezentáciách nepôsobili len kluboví tréneri, ktorí daných hráčov trénujú?

Za nomináciu reprezentantov je zodpovedný vždy hlavný tréner. V súčasnosti vo všetkých reprezentáciách na postoch hlavných trénerov nie sú žiadni tréneri, ktorí majú klubovú príslušnosť v akomkoľvek slovenskom klube, takže kritické hlasy klubov, či verejnosti nie sú v tomto smere opodstatnené. Čo sa týka asistentov trénerov, je pravda, že pôsobia v slovenských kluboch. Každý hlavný tréner prejavil záujem, aby jeho asistent bol zo Slovenska. Voľba asistentov je plne v kompetencii hlavného trénera. Takisto ako aj nominácia reprezentantov. Nikdy by som si nedovolil určovať hlavnému trénerovi, kto má a kto nemá byť z hráčov nominovaný. Všetci reprezentační tréneri mali, majú a budú mať moju dôveru, čo sa týka nominácii hráčov. Aj keby som s ňou nebol stotožnený. Nominácia hráčov do reprezentácii v každom športe vyvoláva vlnu nevôle, takže nevidím žiaden dôvod len kvôli tomu meniť svoj postoj k dôvere trénerom.

 

 

Okrem mládeže je aj otázka na ženský florbal, v ktorom máme aktuálne dobrú budúcnosť, no častokrát sa zabúda na rozširovanie členskej základne a kluby sa musia spoliehať na zopár opôr, ktoré ťahajú tím. Ako by sme mali rozšíriť žensky florbal?

Ženský florbal je veľmi dôležitá zložka slovenského florbalu. Myslím si, že florbal ako šport je pre dievčatá omnoho viac ideálnejší ako napr. hádzaná, či basketbal. Dôležité je presvedčiť dievčatá, že je aj atraktívnejší. V rámci projektu rozvoja regiónov musí byť súčasťou kampaní na získanie detí pre florbal kladený dôraz aj na dievčenský florbal, pretože získanie dievčat je omnoho náročnejšie ako chlapcov. Na naštartovanie bude zrejme potrebná aj reorganizácia súťaží. V rozvoji, a nielen dievčenského florbalu, bude dôležitá komunikácia v regiónoch.

 

Na Slovensku máme množstvo mestských líg. Čo s nimi? Ako im môže zväz pomôcť?

Na jednej strane je potešiteľné, že sa takéto ligy hrajú, že sa florbal stále rozširuje. Na druhej strane sú potenciálnym ohrozením oficiálnych súťaží pod hlavičkou zväzu. Preto bude dôležité začať komunikovať s riadiacimi orgánmi týchto súťaží a hľadať riešenia ako začleniť tieto ligy do súťaží zväzu. Súčasťou tejto snahy bude potrebné uskutočniť legislatívne zmeny, tak, aby bola účasť týchto líg pod hlavičkou zväzu príťažlivá.

 

Je všeobecne známe, že jedným z veľkých problémov sú rozhodcovia. Málo školení, stáží a všeobecne málo rozhodcov. Aké kroky by boli najlepšie k týmto problémom?

Problém rozhodcov vnímam z dlhodobého hľadiska. Ak sa obzrieme spätne, zistíme, že na poste predsedu komisie rozhodcov bola vysoká fluktuácia osôb. Každý z predsedov než začal pracovať koncepčnejšie, tak hneď aj skončil. Myslím, že toto bolo  najväčším problémom rozhodcov. Chýbala dlhodobá koncepcia rozvoja. Taký prvý a poctivý projekt predložil predposledný predseda komisie Peter Varga, no i on vo funkcii skončil skôr, než stihol projekt dokončiť. V každom prípade nastavil určitú cestu, ktorou sa teraz uberá súčasný predseda komisie. Verím, že ak nepríde k ďalším zmenám na poste predsedu komisie, tak sa aj v oblasti rozhodcov posunieme. Spolupracujeme s Českou florbalovou úniou na projekte EOTO, počet školení sa každým rokom zvyšuje, s čím sa automaticky zvyšuje aj počet rozhodcov. V oblasti vzdelávania rozhodcov a napokon aj trénerov vidím cestu nastavenia licenčného systému a zvyšovania si vzdelania prostredníctvom kreditov. Ďalším problémom v tejto oblasti sú samotní rozhodcovia. Sú takí, ktorí pristupujú k rozhodovaniu zápasov zodpovedne, na druhú stranu sú rozhodcovia, ktorým ide len o to, aby rozhodovanie zápasu mali veľmi rýchlo „odkrútené“ a aby im nabehli na účet peniaze. Bohužiaľ, v súčasnosti, ak chceme pokryť všetky súťaže rozhodcami, musíme rátať aj s takýmito rozhodcami. Jediná cesta, ktorá vytlačí takýchto rozhodcov je konkurencia. Čím viac zodpovedných rozhodcov budeme mať, tým menej príležitostí na rozhodovanie zápasov budú mať tí menej zodpovedných.

 

 

Zväz je momentálne veľmi závislý na peniazoch od kluboch (štartovné, licencie, pokuty…) na akú percentuálnu hodnotu by ste radi dali príjmy z klubov a príjmy od partnerov, ministerstva…?

Presné nastavenie percentuálnej hodnoty nemám, no v každom prípade sa budem usilovať, aby sa percentuálna hodnota vonkajších zdrojov zvyšovala a aby sa prostriedky, ktoré kluby vložia do zväzu klubom postupne vrátili späť vo forme dotácií a podpory.

 

Foto: szfb.sk

Attachment

publicdoc-oto2-1_272_199__crop15526

PODPORTE NÁS LAJKOM

Powered by WordPress Popup