Dnešný diel o veľkých talentoch slovenského florbalu venujeme 18 ročnému košickému florbalistovi Ľubošovi Šefčíkovi, ktorý hrá za extraligový tím ATU Košice a taktiež reprezentuje Slovensko v Slovenskej juniorskej reprezentácii. Ľuboš hrá na pozícii obrancu a počas letných prázdnin absolvoval všetky tri turnaje s reprezentáciou. Na Ostrava Cupe a Prague Games Ľuboš zaznamenal zhodne jednú asistenciu, avšak najviac sa mu darilo na septembrovom G2 Cupe, kde zaznamenal až 3 asistencie. V minulej mužskej extraligovej sezóne zaznamenal 5 bodov za 2 góly a 3 asistencie. Vyspovedali sme tohto mladého hráča, ktorý bojuje o účasť na budúcoročných Majstrovstvách sveta juniorov od 19 rokov, ktoré sa budú konať vo švédskom Helsingborgu.
Predstav sa našim čitateľom.
„Volám sa Ľuboš Šefčík, som z Košíc, mám 18 rokov, som single a hrám florbal za ATU Košice. Študujem na Gymnáziu sv. T. Akvinského v Košiciach a chodím práve do tretieho ročníka. Okrem florbalu si rád zahrám s kamarátmi futbal. Mojím obľúbeným futbalovým tímom je Manchester United, ktorý sledujem a som verný aj napriek pádom. Čo sa týka hokeja, tam je mojím obľúbeným tímom už od malička Buffalo Sabres, keď zaň hrával ešte Miroslav Šatan. Okrem športu sa taktiež veľmi venujem aj škole a cudzím jazykom.“
Kto, kedy a pri akej príležitosti ťa priviedol práve k florbalu ?
„Moje florbalové začiatky siahajú do 1.ročníka na ZŠ. Na škole pán Dudovič rozbehol florbalový krúžok a moja mama ako učiteľka na tej škole ma tam sčasti na silu zapísala. Po prvom tréningu sa mi to zapáčilo. Tak pomaly som sa dostal zo školy aj do „veľkej haly“ a začal hrať za Akademikov.“
Hráš za extraligový tím ATU Košice, taktiež si v Slovenskej juniorskej reprezentácii. Aký máš tvoj florbalový sen – cieľ ? Dostal si už aj nejaké ponuky zo zahraničných klubov ?
„Mojím cieľom je vyhrať všetko čo sa dá. Ako mužský extraligový titul, tak aj juniorský extraligový titul. Túto sezónu sa pripravujem aj s juniorskou reprezentáciou U19 na MS , kde by som chcel prekvapiť a trochu prepísať históriu. Veď už je trápne, keď tam vždy sú iba Fíni, Švédi, Česi a Švajčiari. No a neskôr určite mám chuť a odhodlanie zabojovať o mužskú reprezentáciu. Dostal som raz ponuku zo zahraničia isť hrať na jeden rok, no rozhodol som sa ostať doma. Verím, že v budúcnosti sa mi podarí zahrať si aj inú ligu než tú slovenskú.“
Aký je tvoj doterajší najväčší florbalový úspech ?
„Najväčší je asi účasť na Majstrovstvách sveta U19 v Hamburgu. No mám radosť z každej výhry.“
Ako vyzerá tvoj bežný deň ?
„Vstanem, škola, tréning, poprípade nejaké hodiny naviac z cudzieho jazyka.“
Kto je tvoj florbalový vzor ?
„Mojím vzorom je Lukáš Řezanina, s ktorým sa aj osobne poznám. Je to „pohoďák“, jednoduchý chlapec, ktorý vie spraviť zábavu, vie vyhecovať a má skvelé motivačné reči, na ktoré asi nikdy nezabudnem.“
Čo pre teba znamená reprezentovať Slovensko ?
„Je to neskutočná česť pre mňa. Hoc len keď idem po ulici a pozerám na ľudí a vravím si, že práve ich som reprezentoval. Je to skvelý pocit.“
Keby si mal niečo odkázať mladým florbalistom – florbalistkám, tak čo by to bolo ?
„Florbal je úplne niečo iné než hokej, či futbal, alebo ktorýkoľvek iný kolektívny šport. Florbal ťa dokáže naučiť veľa vecí, ktoré sa dajú využiť aj v bežnom živote. Nájdeš si kopec priateľov. Získaš kopec titulov. Ale za všetkým je tvrdá drina, veľa odriekania, veľa potu, ktoré stoja za to. A dôležité je brať všetko s úsmevom.“
Prečo máš na drese číslo 14 ? Si poverčivý ?
„ Keď som bol malý, mal som číslo 10, ale časom, keď sa vyrábali dresy s menom, tak mi číslo 10 vyfúkol spoluhráč, a tak som sa rozhodol pre 14, keďže som sa narodil 14.-tého. Ale poverčivý určite nie som.“
V minulej mužskej extraligovej sezóne si zaznamenal celkom 5 bodov za 2 góly a 3 asistencie. Na Prague Games si zaznamenal 1 asistenciu a na G2 Cupe 3 asistencie. A na Ostrava Cupe tiež 1 asistenciu. Trénoval si dorastencov, s ktorými si vyhral titul majstra Slovenska. Ako by si z individuálneho, ale aj tímového hľadiska hodnotil minulú sezónu ? V čom by si sa rád ešte zlepšil ?
„Čo sa týka ATU bola to sezóna, ktorá mala pády, ale následne aj vzostupy. No v závere som mal zranenia, a tak som do play-off nemohol zasiahnuť a tŕpol som na tribúne. Slovenská reprezentácia má veľa prípravných zápasov a turnajov, čo je úplne skvelé. S minulou reprezentáciou sme takú možnosť nemali. Každým zápasom je to lepšie a lepšie. Tvorí sa skvelá partia a verím, že sa to ukáže aj na ihrisku. Čo sa týka mňa, tak chcem sa zlepšiť v streľbe a vo finálnych nahrávkach, aj keď o štatistikách to nie je.“
Ako ťa podporujú rodičia v tvojich florbalových aktivitách ?
„Mám skvelých rodičov, lepších som hádam ani nemohol mať, ktorí ma podporujú jednak finančne, ale hlavne psychicky,. Neustále stoja pri mne. Moje úspechy sú vlastne aj ich úspechmi. Preto im patrí veľké ĎAKUJEM!“
Ľubošovi ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a prajeme veľa úspechov vo florbale.
