Po viac ako troch týždňoch Vám prinášame 2. časť článku s názvom „Pravda o Slovenskej mužskej reprezentácii.“ V tejto časti nájdete rozhovory s dvoma bývalými trénermi Slovenskej mužskej reprezentácie, Janom Holovkom a Janom Zahalkom. Keďže čoraz viac po týchto veciach pátrame, tým viac je do celej kauzy zapletený náš florbalový zväz, tak sme chceli samozrejme aj vyjadrenie toho najpovolanejšieho, teda prezidenta Slovenského zväzu florbalu, Daniela Graneca. Bohužiaľ p. Granec odpovedal len k 1. článku. Avšak tomu sa budeme venovať nižšie.
Poďme na to postupne. Jan Holovka, ktorý v mužskej reprezentácii pôsobil približne 2 a pol roka a dokázal s ňou postúpiť historicky po prvýkrát na Majstrovstvá sveta, v ktorých taktiež zaznamenal so Slovenskom veľký úspech nečakane skončil po úspešných MS v roku 2012 pri kormidle mužskej reprezentácie. Zarážajúci je fakt, že zväz si nedal ani tú námahu, aby sa s p. Holovkom osobne stretol a vystavil mu za 2 a pol roka riadnu zmluvu, na ktorej boli dohodnutí. Holovka aj po úspešných MS chcel pokračovať pri kormidle mužskej reprezentácie, avšak zväz mal na to iný názor a dosadil tam svojho človeka, teda. p. Ságu.
Za akých okolností ste skončili u kormidla Slovenskej florbalovej reprezentácie?
„Aby som pravdu povedal, tak za žiadnych. Ja som ani žiadnu zmluvu nemal. Moja nominácia prebehla na základe telefonického hovoru bez akejkoľvek osobnej schôdzky s vedením slovenského zväzu. Za celú dobu môjho pôsobenia u slovenskej reprezentácii (približne 2,5 roka) mi nikto nikdy nebol schopný vystaviť riadnu zmluvu ( a to aj cez niekoľko urgencii). Moje odvolanie prebehlo asi tak, že skončili MS a tým pádom aj moje pôsobenie.“
Bol Váš odchod nedobrovoľný?
„Ja som mal záujem ďalej pracovať u mužskej reprezentácii, ale vedenie zväzu malo iný názor. Ani sa nedivím, keď si vezmem, že za celú dobu môjho pôsobenia som nedostal žiadny plat (pritom dohoda bola úplne iná) a X-krát som verejne kritizoval prácu zväzu.“
Aký je Váš názor na fungovanie zväzu ako smerodajného celku v slovenskom florbale?
„Mal som za to, že po tom, čo sa Slovensko poprvýkrát v histórii úspešne kvalifikovalo na MS 2012 vo Švajčiarsku, na ktorých sa naviac podaril taký výsledok, tak sa všetko začne hýbať dopredu. Že niekto si konečne uvedomí, že je potreba začať niečo robiť aj pre tých hráčov, aby mali ďaleko lepšie podmienky pre prácu v reprezentácii a hlavne v kluboch. K môjmu sklamaniu sa vôbec nič nestalo. Samotný fakt, akým spôsobom prebehlo dosadenie aktuálneho trénera do funkcie je veľmi zvláštne.“
Ďalší, ktorý nám svoj príbeh v mužskej reprezentácii porozprával je bývalý asistent trénera Ságu, Jan Zahalka, ktorý aktuálne trénuje Mladú Boleslav, ktorá hrá českú AutoCont Extraligu. Ako sám Zahalka hovorí, s p. Ságom nemal žiadne osobné problémy, až na pár rozdielnych názorov na niektoré veci. Čo je pre nás prekvapujúce, že tak ako s p. Holovkom, tak aj s p. Zahalkom neprebehla žiadna komunikácia so zástupcami zväzu a všetky veci riešil práve p. Sága. Prečo je p. Zahalka už bývalým asistentom trénera ? Kvôli akým dôvodom odišiel, či ako to bolo naozaj s trénovaním reprezentácie sa dočítate v rozhovore.
Vaša prvá akcia bola vo Valmieri v Lotyšsku, ako to tam celé prebiehalo, tá príprava ?
„Ja by som to uviedol asi takto najprv. Oslovil ma p. Sága ako súkromná osoba, že vedie teraz reprezentáciu a vie, že teraz nemám angažmán a že ma považuje akoby za odborníka v Čechách, že by so mnou rád naviazal nejakú spoluprácu. Ja som bol dovtedy voľný, chcel som si od florbalu odpočinúť, ale bola to pre mňa zaujímavá a nová skúsenosť, predsa je to národný tím. Dohodli sme sa na nejakej určitej spolupráci, na určitých peniazoch, na nejakých podmienkach a na nejakom časovom období. A taktiež musím povedať, že všetko p. Sága dodržal, proste presne tak, ako sme sa dohodli, takže tam nemôžem povedať ani slovo. Naviac moja funkcia bola jasne daná, že on je hlavný tréner a ja som akoby konzultant a na tom sme boli dohodnutí od začiatku. Takto to chodilo a fungovalo to dobre. Prvá akcia bola v tom Lotyšsku, tam som to mal na skúšku, keďže som tých chalanov vôbec nepoznal, takže on vybral hráčov a ja som s nimi pracoval. Pre mňa to bola prvá skúsenosť so slovenským florbalom, vôbec som nevedel čo mám čakať za kvalitu. Poznal som tam len pár hráčov, predovšetkým Juraja Matejku, pretože som ho mal v Tatrane a poznám ho dobre ako hráča a ako človeka a potom som poznal pár chalanov z videnia, ale inak to bolo pre mňa niečo úplne nové. Takže som nemal šancu niečo riešiť so zostavou. Dostal som vybraných hráčov, s ktorými som tam pracoval. Už v tom Lotyšsku som tam videl nejaké zásadné problémy, dohodli sme sa s trénerom, že aké tam vidím problémy, ako by som chcel na tom pracovať a dostal som voľnú ruku v tomto s tými hráčmi pracovať. Takže to Lotyšsko hodnotím veľmi pozitívne. Na tom, čo sme sa dohodli, tak to aj platilo.“
Môžte konkretizovať podmienky, na ktorých ste sa so zväzom a p. Ságom dohodli ?
„Dohodli sme sa, že budem platený finančne len za tie dni, čo som na Slovensku, teda keď pracujem s tými hráčmi na nejakom zraze, nebudem brať žiadnu paušálnu výplatu, ale som honorovaný len za tie dni, kedy som tam fyzicky prítomný a keď tam pracujem.“
Mali ste s p. Ságom nejaký konflikt ešte pred samotnou kvalifikáciou v Bratislave ?
„Tak konflikt som s ním určite žiadny nemal, pretože k tomu nebol dôvod, ale samozrejme mal som určité výhrady. Zúčastnil som sa pred kvalifikáciou nejakých zrazov, mali sme nejaké sústredenie, videl som chalanov na nejakom zraze a hrali sme neoficiálny priateľský zápas proti Českej republike, takže za tú dobu som s chalanmi strávil nejaký čas a trochu som prenikol do toho prostredia a zistil som, že vlastne v tom výbere nie sú úplne všetci tí najlepší hráči, niektorí hráči tam chýbajú, takže som sa snažil zistiť prečo, ale to nebola moja starosť. Ale moja starosť bola pracovať s tými hráčmi, ktorých som dostal, ktorí boli vybraní. A mohol som len špekulovať o tom, že ktorí iní hráči tam mohli byť vybraní, a ktorí tam nemohli byť vybraní, pretože som ich osobne nepoznal, ale tak z okolitého prostredia som počul, že nie všetci dobrí hráči tam sú, alebo že by tam mohli byť, ale aké oni mali konflikty s trénerom Ságom, tak to ja nemôžem hodnotiť, pretože som ich nepoznal, nepoznám pozadie tej situácie. Ja som s ním osobne nejaký konflikt nemal, skôr som mu snažil vysvetliť, ako to vidím ja zo svojho trénerského hľadiska, pretože ja ho považujem za veľmi dobrého manažéra ohľadne florbalu, ale myslím si, že trénersky sa nemal kde učiť a že na Slovensku ta kvalita tých trénerov je všeobecne nižšia, pretože sa to nemajú kde naučiť, takže môj pohľad bol trošku odlišný. Snažil som sa mu to povedať a on sa mi v tomto snažil vychádzať. V podstate všetky tie tréningové jednotky, to čo sme robili som viedol ja s Jurajom Lamačkom. A on akoby na to len-tak dozeral zhora. Ja som sa mu snažil vysvetliť, že čo by sme mali hrať, aby sme boli úspešní v tej kvalifikácii. Na väčšine tých vecí sme sa zhodli, bolo tam pár detailov, na ktorých sme sa nezhodli, ale ja som to rešpektoval, pretože som tam proste nebol v pozícii hlavného trénera, ale v pozícii konzultanta.“
Dá sa tak povedať, že ste nemohli nejako ovplyvniť nomináciu hráčov ?
„Nomináciu hráčov som nemohol ovplyvniť vôbec, to nebola moja starosť a od začiatku sme tak boli dohodnutí, pretože ja tých hráčov nemôžem vyberať, lebo ich nepoznám a nemôžem mať za to zodpovednosť, pretože nemám skúsenosti s tými hráčmi, tým pádom nemôžem vyberať tých najlepších.“
Je teda pravda, že všetky tréningové jednotky, zrazy, či priateľské zápasy boli pod vedením len Vás a p. Lamačku ? Ani jeden z nich nebol vedený p. Ságom ? Je to pravda ?
„Bolo to tak dohodnuté. P. Sága prišiel a manažérsky sa postaral o všetko, tak ako to bolo všetko dohodnuté. Zariadil haly, ubytovanie, stravu, cestovanie, kontakt s hráčmi a ja som proste prišiel na tréning a tréner Sága všetkých privítal. Boli sme už spolu dohodnutí a začala tréningová jednotka a ja som mal na starosti florbalovú časť. Takže to, čo sa dialo na ihrisku počas prípravy som mal na starosť ja s Jurajom Lamačkom. Potom prišiel zápas a tréner Sága bol hlavný tréner na striedačke, ktorý si riadil striedanie a ja som sa snažil skôr držať, tak ďalej a občas mu povedať nejakú radu, pretože nie je možné, aby ten tím trénovali dvaja ľudia na jednom turnaji, to nerobí dobrotu a ten tím musí viesť jeden hlavný tréner, ktorý je za to zodpovedný a má to na starosť. Mali sme tam poradu o tom, v akej budeme hrať zostave, na tom sme sa väčšinou zhodli, v tom problém nebol. Mali sme poradu, akú budeme hrať taktiku, ktorú som určoval ja. Ja som riešil, čo hraje súper, ako budeme proti nemu hrať. A toto všetko bolo po dohode s trénerom Ságom.“
Juraj Matejka, s ktorým sa aj osobne poznáte, pre náš portál vyhlásil, že ste ráno pred zápasom s Estónskom pripravili a vysvetlili taktiku šitú na nich, ktorú ste si mali ísť následne nacvičiť. Hlavný tréner Sága však prišiel s polhodinovým meškaním s tým, že mal v Trenčíne nejakú prácu a z pozície hlavného trénera zrušil tréning.
„Je mi to nepríjemné voči trénerovi Ságovi, ktorý mne osobne nikdy nič zlého nikdy neurobil, ale zas na druhú stranu ja som taký, že všetko hovorím na priamo, takže áno, bolo tak. Mali sme s trénerom Ságom rozhovor, kedy som sa mu snažil vysvetliť, že tento jeho krok nie je správny, že sme sa dva dni pripravovali na tento zápas, na ktorý sme pripravovali taktiež veľmi dlhú dobu, pretože to bol pre náš kľúčový zápas a on mal naozaj nejaké pracovné záležitosti. Mal som to na starosť ja. S chalanmi sme mali doobeda pred zápasom dohodnutú taktickú poradu. Mali sme ísť na ihrisko, proste na hodinu si ísť vyskúšať rôzne druhy rozohráviek, ktoré sú presne šité na mieru proti tým Estóncom, pretože sme si ich mohli naživo prehliadnúť. Len sme chceli, aby si to tam chlapci vyskúšali. Naviac mám dobré skúsenosti, keď hráči idú pred zápasom na plochu, tak je to pred zápasom pre nich dobré, nie je to však žiaden fyzicky náročný tréning, iba si tam idú „pinknúť,“ vyskúšame si tam zostavy, vysvetlím ešte jedenkrát hráčom, čo od nich na ihrisku chcem. A takto sme mali presne pripravený program s Jurajom Lamačkom. Chceli sme ísť len na to ihrisko. Prišiel tréner Sága ako hlavný tréner, že si to nepraje, tak ja som to samozrejme musel akceptovať, pretože som bol v roli konzultanta, nie hlavného trénera. Takže som rešpektoval rozhodnutie hlavného trénera.“
Ako na Vás vplýva to, že reprezentačný tím sa rok, dva, niekedy aj dhšie pripravuje na kvalifikáciu a príde najdôležitejší zápas v roku a p. Sága ako hlava celého reprezentačného tela odíde kvôli práci do Trenčína. Ako to na Vás vplýva ?
„Toto nemôžem hodnotiť, ale môžem to povedať za seba. Ja, keby som bol hlavný tréner a mal by som za toto zodpovednosť, tak by som si to nedovolil, i keď ja sám mám náročné zamestnanie a skĺbiť to s florbalom je proste ťažké. Keď sa pripravujete rok a rozhodujete o ďalšom pôsobení na rok, dva dopredu, tak ja za seba môžem povedať, že by som sa snažil byť stopercentne s tímom a snažil sa čo najlepšie pripraviť. Nebudem hovoriť za p. Ságu, je to jeho vec, jeho rozhodnutie a mne to neprísluší to hodnotiť. Môžem len povedať, ako by som sa zachoval ja sám. Mohol mať nejaké dôležité okolností, ktoré ja neviem, preto to proste nechcem hodnotiť, neprísluší mi to.“
Ako to potom prebiehalo ďalej ?
„Odohral sa zápas s Estónskom, ktorý samozrejme ten tím to vnímal, aj keď sme sa to snažili udržať medzi nami dvoma, ale bolo to pomerne nešťastne zvolené. Pretože tréner Sága prišiel na ten zraz a bez toho, aby sa so mnou poradil, alebo sa spýtal, aký bude ďalší program, tak hneď negatívne o tomto rozhodol, čo nikdy nepôsobí dobre na hráčov, keď vidia, že ten trénerský tím nie je dobre dohodnutý. Ale toto sa malo riešiť predtým a pred hráčmi by mali tréneri vystupovať jednotne a mať jasne dohodnutú stratégiu a čo bude nasledovať ďalej. Takže to som považoval za nešťastné. I tí hráči to vnímali. Myslím si, že to nebola úplne ideálna atmosféra pred takýmto dôležitým zápasom.“
Takže táto atmosféra podľa Vás do vysokej miery ovplyvnila celkový výsledok ?
„To by som nepovedal, že ovplyvnila do nejakej zásadnej miery, určite to tam bolo cítiť a v takýchto dôležitých zápasoch rozhodujú maličkosti. Jak sme sa bavili o tom, v čom sme sa s trénerom nezhodli, tak jedna taká maličkosť pre mňa bola nácvik presiloviek. Ja som od začiatku tvrdil, že by sme mali mať 5 najlepších hráčov, ktorí budú hrať presilovku a budú mať dôveru. Ja som za tie roky tak zvyknutý s tímami, ktoré trénujem. A tréner Sága chcel, aby sme tie presilovky hrali vo formáciách, alebo, aby sme ich mali viac. Ten tím zas nemal na to takú kvalitu a to bola napríklad jedná taká maličkosť, s ktorou som nesúhlasil, ale rešpektoval som ju, pretože, tak rozhodol hlavný tréner. Ale potom príde tak dôležitý zápas a my sme hrali niekoľko presiloviek a miesto toho, aby sme v nich dávali góly, tak sme dostali gól v presilovke. A to je proste podľa mňa ako trénera, ktorý už má niečo za sebou, toto ovplyvní o mnoho viac, než negatívna atmosféra. Takže myslím si, že toto je vec, ktorá sa dala riešiť inak, ale proste hlavný tréner sa rozhodol, že to bude takto a ja to rešpektujem, ja to nekritizujem, ja som s tým proste nesúhlasil v ten moment. Keď už sa bavíme o tom, čo rozhodlo ten zápas, takže hovorím, že z môjho pohľadu to bola jedna z tých zásadných vecí. Pretože tam ten stav sa lámal, bolo to chvíľku nerozhodne. Keby sme dali tie dva góly my, tak by sme im odskočili a hralo by sa nám lepšie. Takto sme naopak dostali góly a samozrejme ten zápas mal potom úplne iný vývoj.“
Ako prebiehala potom kvalifikácia ďalej ? Aká bola Vaša komunikácia s tímom, p. Ságaom a pod ?
„Tak po zápase zavládlo obrovské sklamanie a ja som sa na tom snažil pozerať pozitívne, že sme vedeli, že budeme hrať ešte jeden zápas a vedel som, že teraz nám už tečie do topánok, že bude ťažké poraziť Belgicko o tak gólový rozdiel. Takže aj p. Sága cítil, že to nebolo úplne ideálne proti tým Estóncom, takže mi dal takú troška väčšiu právomoc, takže ten posledný zápas som mal na starosti viac ja. Nie len že som odviedol prípravu tak ako vždy, ale viac som sa podieľal na vedení toho zápasu a podarilo sa nám tých hráčov dobre namotivovať a oni k tomu super pristúpili. Naviac sme tam urobili nejaké zmeny v zostave, keďže už som vedel, čo a ako ten tím. Takže som si dovolil do toho viac zasiahnuť a podarilo sa nám zostaviť dobrú zostavu, podarilo sa nám zvoliť dobrú taktiku a zápas sme doviedli do víťazného konca.“
Myslíte si, že ak by už nebola žiadna šanca postúpiť, tak, že by Vám p. Sága zdvihol tieto právomoci ?
„Tak asi tomu nebol dôvod. Takto sme boli ešte stále v hre. Ja som s ním za celú dobu nemal problém v tom. Uznávam, že proste tomu športu rozumiem, preto ma sám oslovil, preto sám za mnou prišiel. Myslím si, že za to obdobie, kedy sme spolu spolupracovali sa snažil niečo pochytiť. Vedel, že proste to nebolo ideálne do tej doby a snažil sa tiež urobiť nejakú zmenu a dohoda nakoniec dopadla takto, že som dostal väčšiu právomoc a myslím si, že to bolo pozitívne.“
Keď sa skončila kvalifikácia a postúpilo sa s odretými ušami, tak aká bola potom Vaša komunikácia s p. Ságom, resp. S pánmi zo zväzu ?
„S pánmi zo zväzu nebola v podstate žiadna komunikácia. Akurát som sa pozdravil s pánom prezidentom počas kvalifikácie. A všetku komunikáciu aj pred tým som viedol iba s p. Ságom, bolo skôr na osobnom kontakte, než na nejakom profesionálnym zo strany zväzu. Asi on mal iba právomoc jednať so mnou sám. I všetko finančné plnenie išlo z jeho strany. A on si to potom refundoval späť od zväzu. A v podstate dohrali sme kvalifikáciu, dohrali sme dobre ten posledný zápas, takže zavládlo nadšenie, uvoľnenie a spokojnosť, že sme sa tam dostali, aj keď to nebolo úplne podľa predstáv. Tréner Sága mi poďakoval pred samotnými hráčmi. Dohodli sme sa, že on si urobí z toho nejaký záver, že si to zrovná, ako to bol preňho prínosné, a že sa mi určite ozve jak bude naša spolupráca pokračovať ďalej. Ja som rovno povedal, že pokiaľ budeme spolu spolupracovať ďalej, tak moja predstava je taká, že by som bol rád, keby sa tá reprezentácia schádzala proste častejšie, aby nebolo voľno cez prázdniny, aby sme na tom pracovali ďalej. Proste nie je možné, aby sme sa stretli niekedy v septembri, októbri a potom išli na Majstrovstvá sveta, ale je potreba pracovať minimálne jedenkrát za mesiac, za dva, urobiť reprezentačný zraz, pracovať s tými hráčmi, pretože som videl, že tí hráči chcú pracovať, že sú individuálne dobre vybavení, že sa proste chcú zlepšovať, ale že pre to potrebujú nejaké určité podmienky a že musíme s nimi pracovať, aby sa na to cez leto nevykašľali. A tréner Sága povedal, „Jasné, rozmyslím si to. Zrovnám si to, či sa mi vyplatila táto spolupráca, či to bolo prínosné a ozvem sa.“ No a od tej doby sa mi v podstate neozval. Nikto zo zväzu so mnou nekomunikoval. Nikto mi nepovedal, budeme pokračovať v tej spolupráci, nebudeme, ďakujeme ti za tvoju prácu, ale zhodli sme sa to viesť inak. Bol som akurát tak v kontakte s chalanmi, ktorí boli v Jindřichůvom Hradci na turnaji. Kde bol aj Lukáš Blaško so svojím tímom Florko Košice. Videl som, že tam bolo aj pár chalanov z reprezentácie, tak som sa tam bavil s chalanmi čo sú v reprezentácii. Povedali mi, „Pán tréner, od tej doby sme nemali žiaden zraz, nikto s nami nekomunikuje, nevieme čo bude ďalej. Zväz nemá peniaze a nevieme, či pôjdeme na MS.“ A ja v tej dobe som už mal samozrejme iné angažmán, pretože sa mi nikto neozval. Ja som nebol pod žiadnou zmluvou, takže som z tohto hľadiska to riešiť nemusel, skôr som bol z toho sklamaný, že nikto nedal nič vedieť, pretože si myslím, že nejakú tú prácu sme tam urobili a bolo by dobré v tom pokračovať, ale o slovenskej reprezentácii som si prečítal až v poslednom období, keď som zistil, že na Slovensku sa rieši nejaký takýto problém a že tam vyplávajú na povrch nejaké určité veci, že chlapci mali nejaké zrazy, ale málo, takže tak som potom začal pátrať, čo sa tam vlastne deje, zistil som, že teraz sú nejaké zrazy viackrát za sebou a to bolo to, čoho som sa presne bál už na poslednej kvalifikácii, že to dopadne tak, že celé leto sa nebude nič diať a potom bude niečo rýchlo, rýchlo pred tými Majstrovstvami sveta, čo samozrejme, že ten tím nemôže byť dobre pripravený na tie MS.“
Aký je Váš názor na zväz, na p. Ságu po týchto dobrých, ale aj zlých dňoch ?
„Ja jednoznačne musím povedať, že oslovil ma p. Sága, ja som kývol na jeho ponuku, nastavili sme si spolu nejaké podmienky, tie presne do písmena dodržal. Nemôžem sa sťažovať na niečo zlé, nemôžem hádzať naňho nejakú špinu, bolo tam proste pár vecí v tej komunikácii, ktorú sme mali každý inú predstavu, ja som sa mu to snažil vysvetliť z toho florbalového hľadiska, myslím, že by to bolo prínosnejšie pre ten tím, ale on bol hlavný tréner, on mal zodpovednosť, on si to rozhodol, tak ako si to rozhodol. A ja som sa to snažil vždy rešpektovať a tomu tímu predať proste čo najviac pozitívnych vecí a ten tím posunúť niekde ďalej, pretože ja keď niekde pracujem, tak sa snažím, aby to malo nejaký výsledok, aby to tým hráčom niečo prinieslo, aby to viedlo k nejakému zlepšeniu. Takže ja rozhodne voči nemu nič zlého, iba ma mrzelo, že sa potom už nikto neozval a že to v podstate skončilo nekomunikaciou, pričom si myslím, že som slovenskému florbalu nejaký dlh nezanechal a ja by som v tomto za seba tú komunikáciu viedol inak. Ale viem, že tam boli proste peniaze, že tam boli problémy s peniazmi a nechcem to hodnotiť. Nemôžem na nikoho povedať nič zlého, pretože mi tam nikto nič zlého neurobil.“
Pánovi Granecovi sme mail s otázkami k 1. článku napísali hneď po uverejnení 1. článku. Po 5. dňoch prišla takáto odpoveď.
Daniel Granec – (Prezident slovenského florbalového zväzu – SZFB)
Zdravím chlapci,
Čo sa týka článku, tak každý „normálny a objektívny“ novinár osloví pred uverejnením nejakého článku obe strany o poskytnutie vyjadrenia k danej téme. Čitatelia si potom v danom článku môžu prečíať vyjadrenia jednej a druhej strany a spraviť si svoj názor.Vy ste sa však vybrali klasickým „bulvárnym“ štýlom, na čo Slovensky zväz florbalu nebude reagovať,pretože vaše články postrádajú akoukoľvek objektivitu a sú písane jednostranne. Nemajú nič spoločne s pravou novinárskou činnostnou. Ak chcete pokračovať v takomto style aj ďalej, tak sa kludne môžte obrátiť na časopis Život a sa „objektívne“ informovať tam…:) alebo Novy Čas ?
Dúfam, že si tieto veci uvedomíte čo najskôr a vrátite sa ku klasickej novinárskej práci. Potom vám radi zodpovieme akúkoľvek otázku a nevylučujeme aj ďalšiu spoluprácu. S úsmevom
Mlkvy šarlatán…:)
Už aj prvú časť sme museli veľmi skrátiť, aby nebola príliš dlhá, preto by sme vyjadrenie dali ako samostatný článok. P. Granecovi sme teda poslali materiál k 2. článku. Teda vyjadrenia p. Holovku a Zahalku a otázky, ktoré potrebujeme, aby p. Granec zodpovedal. Zopár otázok nájdete nižšie, avšak bolo ich omnoho viac. 
Prečo ste nekontaktovali p. Zahalku po kvalifikácii? Prečo sa na hlavného trénera mužskej reprezentácie nekonalo výberové konanie, ktoré bežne robia v iných krajinách ? Prečo ste za 2,5 roka, čo bol pri reprezentácii pán Holovka nevystavili žiadnu zmluvu s platom za odvedenú prácu, aj keď Vám to p. Holovka niekoľkokrát hovoril ? Kvôli akému dôvodu skončil p. Holovka pri kormidle mužskej reprezentácie, aj napriek tomu, že kvalifikáciou prešiel bez problémov, na MS spolu s tímom uhral historicky výsledok pre Slovensko a aj naďalej chcel byť hlavným trénerom reprezentácie ? Prečo ste prakticky vôbec nekomunikovali s p. Holovkom, keď bol na čele reprezentácie ? Kde zmizlo 110 800€, ktoré zväz dostal od Ministerstva školstva Koľko a na aký účel šli tie peniaze ? Prečo nepodporujete florbal na školách ? Prečo nezoženiete nejakého partnera, aby spolu s vami zorganizovali nejakú florbalovú súťaž na Slovensku (postupová súťaž) Tak ako futbal. Ďalej by ste sa už konečne mohli vyjadriť k článku v časopise Život.. Prečo sa mužská reprezentácia pripravuje na MS od septembra, keď o súperoch v skupine všetci vedeli od marca ? Prečo si reprezentačné zrazy musia platiť samotná hráči ? Lebo zväz je natoľko neschopný, že nevie zohnať nejakého partnera pre reprezentácie ? Ako chcete rozvíjať členskú základňu na Slovensku a celkovo florbal ?
A odpoveď ? Za viac ako 2 týždne žiadna! Pánovi Granecovi sme poslali niekoľko mailov, kontaktovali sme ho telefonicky, či formou SMS. Avšak akurát čo nám došlo je, že bol dvakrát na porade, čo mu berieme a že odpíše budúci týždeň. Po niekoľkonásobnom telefonickom kontaktovaní si nás p. Granec blokol na telefóne. Skúšali sme mu volať teda z iného čísla, avšak opäť bezúspešne. Takže p. Granec, alebo iným pomenovaním Mlkvy šarlatán, zvolil taktiku mlčania. Je veľká hanba, že sa p. Granec nevie k celej veci postaviť ako chlap, ale v prvom rade ako hlava celého Slovenského florbalového zväzu. Pre informáciu dodávame, že doteraz nikto nevie zákulisie zvolenia p. Ságu za hlavného trénera Slovenskej mužskej reprezentácie a odvolanie p. Holovku. Každé rozhodnutie Prezídia zväzu musí byť na oficiálnej web stránke zväzu, avšak zvolenie, resp. nejaké výberové konanie na post hlavného trénera mužskej reprezentácie tam nie je. Sme za to, aby sa taktiež urobil audit na SZFB.
A prečo Mlkvy šarlatán ? Pochopíte po tomto článku v časopise Život: https://zivot.azet.sk/clanok/17639/svedectva-ludi-ktori-sa-liecili-u-evy-knapcovej-za-co-zaplatili-stovky-eur?utm_source=cas.sk&utm_medium=article&utm_campaign=cross&utm_content=foto
Ak sa opäť ľady nepohnú, tak sa opäť o necelý mesiac môžte „tešiť“ na 3. časť. Bohužiaľ je veľmi smutné, ako pracuje naša mužská reprezentácia a florbalový zväz, ktorý sa len-tak nečinne prizerá tomu a mlčí..
Aký máte názor na celú situáciu ? Myslíte si, že by sa malo zmeniť vedenie slovenského florbalového zväzu a taktiež post hlavného trénera mužskej reprezentácie ? Za Vaše názory budeme veľmi vďační.
Foto: TASR, ŠK 1. FBC Trenčín, idnes.cz
