Kde bola tam bolo, bola raz jedna dedina neďaleko Pruského. Dedina, ktorá je k Pruskému tak blízko až by sa dalo hovoriť, že je jeho súčasťou. Práve táto malebná dedinka – Bohunice, je rodiskom hrdinky posledných dní.
„K florbalu ma priviedla staršia sestra Miška, je staršia a bola mojím vzorom,“ začala svoje rozprávanie Zuzka Šponiarová. „Moje úplne začiatky súvisia s florbalovým krúžkom, tam sa to všetko začalo.“
V objatí svojej mamy krátko po víťaznom Superfinále.
Jej príbeh je naozaj úchvatný. Relatívne vo veľmi mladom veku urobila svoje prvé veľké rozhodnutie. Slovenský titul už mala s Pruským a herne začala tak vynikať, že Slovensko jej ako viacerým dievčatám pred ňou začalo byť florbalovo malé. „Ponuku som dostala pred uplynulou sezónou, počas leta som s Vítkovicami absolvovala nejaké turnaje a samozrejme aj tréningy, osvedčila som sa a prišla ponuka. Vtedy som mala ešte len 16 a bolo to veľmi náročné rozhodovanie. Rodičia, priateľ, sestra a všetci priatelia mi to uľahčili a pomohli mi k správnemu rozhodnutiu, ktoré nikdy nebudem ľutovať. Presťahovala som sa do Ostravy, na strednej škole, ktorú navštevujem mi umožnili individuálny študijný plán.“
Tak mladé dievča si určite zaslúži obdiv, že dokázala odísť z domu a rozbehnúť športovú kariéru v cudzom prostredí. Nie každý chalan by to dokázal ale Zuzana sa nezľakla.
„Ono to nebolo až také ťažké,“ začala Zuzka. „Jednak som tu mala sestru, a potom klub sa o mňa postaral na vysokej úrovni. Cítim sa tu ako v bavlnke. So všetkým mi pomohli a vytvorili mi naozaj príjemné zázemie. Prácu síce nemám, keďže som stále len stredoškoláčka sústredím sa najmä na štúdium a na florbal. Sem-tam nejaká brigáda v športovom obchode, kedykoľvek môžem isť do fitka, regenerovať alebo sa len-tak učím,“ opísala Superhrdinka ako trávi voľný čas a život v metropole severnej Moravy.
Po strelení svojho premiérového gólu v Superfinále
Celý priebeh vítkovickej ženskej sezóny bol naozaj rozprávkový. Víťazstvo v základnej časti, play-off bez zaváhania, no a na koniec Superfinále v pražskej O2 aréne. Zlatá medaila a navyše ocenenie MVP hráčky zápasu, takzvané SuperHero. „Celé je to ako z rozprávky. Momentálne si to ani neuvedomujem, čo všetko už je za mnou a čo som dosiahla, či už tímovo alebo individuálne. Každopádne, motivácia ísť dopredu a získať toho ešte viac je veľká a neplánujem poľaviť. A čo sa týka ceny SuperHero, je to veľké zadosťučinenie pre mňa, že toto všetko sa naozaj oplatilo. Veľkú úlohu ale zohral môj tím, ktorému chcem aj touto cestou veľmi poďakovať. Vodičák už mám takže svoju cenu si cez leto určite užijem,“ dodala táto usmievavá blondínka.
Zuzana Šponiarová s ocenením pre najlepšiu hráčku ženského Superfinále. Cez leto bude mať na mesiac požičané auto.
Na záver sme zašli až k téme blížiacich sa MS junioriek v Kanade: „Na začiatku mája sa presúvame do Kanady na MS junioriek, kde nás v skupine čakajú nepríjemní súperi a kľúčový bude zápas so Švajčiarskom. Verím, že náš aj keď mladý tím sa zomkne a ukážeme veľké slovenské srdiečko a vybojujeme čo najlepšie miesto.“
Za tak krátky čas a v tak mladom veku toho Zuzka dokázala naozaj veľa, vlastne oveľa viac ako sa väčšine športovcom podarí za celú kariéru. Tento článok sme začali ako rozprávku, tá sa väčšinou konči formulkou „a na konci zazvonil zvonec…“ mi zvoniť zatiaľ nebudeme a budeme veriť, že táto rozprávka bude mať ďalšie pokračovania, pokojne, nech je ako Harry Potter, ten má veľa častí, ale o takýchto krásnych úspechoch sa píše veľmi príjemne a mi radi napíšeme aj pokračovanie, ak nás Zuzka k tomu svojimi výkonmi a svojim príbehom donúti…
Foto: Vlaďka Zoubková
