Z kolísky florbalu, Švédska, sa pred pár dňami vrátili štyria slovenskí rozhodcovia (Roman Cibík-Michal Tomáš, Roman Sklenica – Tomáš Beňo), ktorí si po prvýkrát na vlastnej koži vyskúšali, aké je to rozhodovať zápasy na najväčšom mládežníckom turnaji na svete, na Gothia Innebandy Cup v Göteborgu. V čom je švédska mládež lepšia od tej našej? Ako prebieha komunikácia s rozhodcami na Slovensku a vo Švédsku? Či akú budúcnosť čaká slovenský mládežnícky florbal? To je časť z otázok, na ktoré odpovie Roman Cíbik, člen prvej medzinárodnej rozhodcovskej dvojice na Slovensku.
Pred nedávnom ste sa spolu s kolegom Michalom Tomášom vrátili zo švédskeho Göteborgu, z najväčšieho mládežníckeho turnaja na svete. Ako ste sa dostali k tejto príležitosti?
„K príležitosti zúčastniť sa Gothia Innebandy Cup sme sa dostali spolu s kolegami Sklenicom a Beňom u českého rozhodcu Jakuba Formánka, ktorý zastrešuje organizáciu a nomináciu českých a (už aj) slovenských rozhodcov. Za túto príležitosť sme veľmi vďační, dala nám množstvo nových skúseností, pohľadov na riešenie situácii, ktoré v hre vznikajú, ale aj ukázala obraz, kde sa nachádza svetový florbal oproti nášmu, či už po hernej alebo mentálnej (psychickej) stránke.“
V júni ste mali možnosť rozhodovať zápasy na MSR dorastencov, teraz na Gothia Innebandy Cup, kde väčšina tímov bola zo Švédska. Dá sa zhodnotiť výkonnostný rozdiel medzi slovenskou a švédskou mládežou? V čom sú Švédi už v takomto mladom popredu oproti nám?
„Veľmi ťažko hodnotiť a porovnávať rozdiely. Vo Švédsku sa florbal hrá a vyvíja desiatky rokov, u nás vzniká „florbalový boom“ len posledné roky, kedy sa začína o florbal, ako lacnejšiu alternatívu hokeja, zaujímať širšia populácia. Mali sme možnosť pískať od kategórie B11 po B18. Už najmenší 11-roční chlapci dokážu zvládnuť beh s loptičkou s „hlavou hore“, nerobí im problém strieľať väčšinou florbalových techník, prihrávky sú presné, hra telom je na úrovni pravidiel. Samozrejme v každom tíme sa našiel jedinec, ktorý vytŕčal svojimi výkonmi nad svojich rovesníkov a dovolím si tvrdiť, že sme mali možnosť vidieť nejedného budúceho Nilssona či Galanteho, stačí počkať pár rokov. Slovenská mládež má dobrý nábeh na to, aby sa postupne dotiahla v medzinárodnom merítku na lepšie tímy. Práve táto generácia chlapcov, ako Michal Dudovič, ktorí sa florbalu venujú od mala ako športu n.1, budú „originálni“ florbalisti. Generácie doteraz resp. posledných rokov boli väčšinou hokejisti/hokejbalisti, ktorí prešli k florbalu ako podobnému športu. Návyky z týchto športov však veľmi ťažko odstrániť, preto tvrdím, že úspechy a progres slovenskej mládeže budú nasledovať práve v najbližších rokoch, kedy bude Slovensko vychovávať florbalistov od ich prvých športových krokov.
Na Slovensku je veľkým zvykom odvrávanie a zbytočná komunikácia s rozhodcami, ktorá sa častokrát končí vylúčením za nešportové správanie. Zažili ste niečo podobne aj na Gothii? Ako berú švédski či iní zahraniční florbalisti komunikáciu s rozhodcom?
„Na Gothii sme nemuseli 25 zápasov riešiť žiadny problém ani zbytočnú nezmyselnú komunikáciu, azda jedinýkrát v zápase Pixbo – Jonkoping, kvôli chybe stolíka. Švédi, ale postupne už aj ostatné krajiny, chápu, že rozhodca nie je na ihrisku nepriateľ. Funkcia rozhodcu vznikla preto, aby rozhodoval na zápasoch sporné situácie, na ktorých sa súperiace tímy nevedeli dohodnúť. Je veľmi dôležité, aby si aj naši hráči, nielen mládež ale aj tí dospelí, uvedomili túto skutočnosť. Rozhodca je osoba, ktorá chce a mala by prispievať k tomu, aby zápas bavil ako hráčov tak divákov, mal úroveň a bol vedený v zmysle pravidiel športu. Každý jeden hráč zo švédskeho tímu si po zápase príde podať s rozhodcom ruku, či hráč cíti krivdu alebo sa stalo hocičo v danom zápase, vždy príde a poďakuje rozhodcovi, samozrejme aj rozhodca ocení jeho kvality a poďakuje za výkon. Ide o vzájomnú úctu a rešpekt, ktorý je v športe veľmi dôležitý. Zápas sa hrá od prvej do poslednej minúty, je plný emócii, ale po zápase sme opäť ľudia mimo zápasu, ktorí sú si rovnocenní.
V našich súťažiach hráči veľmi často a zbytočné komunikujú pri odpískaní hernej situácie s rozhodcom. Dôležité pre hráčov je uvedomiť si, že situáciu, ktorú rozhodca odpíska, už nezmení preto, lebo sa to niekomu nepáči. Vo veľa prípadoch je to ťažké, tiež som hrával a videl, čo niektorí dokázali „vykúzliť“ s píšťalkou, treba sa ale zakusnúť, postaviť k situácii a hrať, „vykecávanie“ s rozhodcom nepomôže. Na druhú stranu veľa rozhodcov si u nás nedokáže vybudovať rešpekt u hráčov, hráči jeho slabosť vycítia, sú drzí, nepríjemní a väčšina rozhodcov to po pár zápasoch zabalí a s pískaním skončí. Preto je u nás veľmi veľký problém s rozhodcami, je to taký začarovaný kruh a súboj rozhodca – hráč, ktorý sa verím postupom času dá do rozumnej roviny a budeme sa navzájom rešpektovať a rozvíjať florbal na Slovensku.“
Ľudia si možno nevedia predstaviť, čo znamená pojem florbal (innebandy) vo Švédsku. Viete im priblížiť minimálne nejaké zvyky, no najmä podmienky, ktoré majú florbalisti vo Švédsku a ktoré sú na Slovensku? Koľko je napríklad hál v Göteborgu a v akej kvalite?
„Veľa vecí som spomenul už v odpovediach vyššie ako napr. podávanie rúk po zápase s každým jedným hráčom z tímu. Ďalej môžem spomenúť napr. to, že netreba pískaním upozorňovať na to, že začína zápas, tretina, alebo skončil time-out, hráči sú automaticky pripravení, chcú hrať. Neviem, či zvykom, skôr by som to nazval hráčskou inteligenciou, je práve vyššie spomenutá eliminovaná komunikácia s rozhodcami resp. akékoľvek odvrávanie rozhodcom (samozrejme, aj tu sa môžu nájsť výnimky). Švédi sú jedna veľká rodina, na zápasoch sa vzájomne podporovali akékoľvek kluby, diváci dokázali celé zápasy bubnovať a spievať na zápasoch 11-ročných detí, dokázali vytvoriť neskutočnú atmosféru, ktorá dáva zápasu úplne iný level, vytvárajú zážitok pre všetkých účastníkov zápasu.
Čo s týka hál, v Göteborgu sme mali možnosť pískať v štyroch halách. Haly nie sú vôbec veľké, sú to väčšinou haly s tribúnou na jednej strane s kvalitným povrchom, za to je ich v meste veľa. Vo Švédsku je florbal už tradíciou, hrá ho tam azda každý. Porovnávať Švédsko a Slovensko je veľmi ťažké, postaviť halu nie je lacná záležitosť, ekonomika oboch krajín je na inej úrovni, rovnako ako mentalita a ciele ľudí, ktorí o takýchto veciach rozhodujú, to je ale úplne iná strana mince, ktorá nepatrí sem, ale skôr do politiky.“
Autor: Lukáš Chovan
Foto: osobný archív Romana Cíbika
