Po sezóne 2009/2010 opustil mužskú extraligu najúspešnejší tím histórie ligy, päť násobný šampión HKL-MJM Petržalka. O štyri roky neskôr postihol rovnaký osud ŠK FBC Dragons Ružinov, ktorý sa z titulu tešil dvakrát. V sobotu odohral nateraz svoj posledný zápas v extralige mužov ďalší tradičný klub, Hurikán Bratislava, ktorý ovládol našu najvyššiu súťaž v roku 2008.

Hurikán Bratislava je tretím najstarším aktívnym klubom na Slovensku. Meno tohto klubu je na Slovensku veľkým pojmom avšak po šestnástich sezónach v najvyššej súťaži sa s ňou minimálne na rok musí tento tradičný klub rozlúčiť. Počas týchto sezón Hurikán získal 1x zlatú, 2x striebornú a 3x bronzovú medailu. O príčinách vypadnutia a ďalších zaujímavých veciach nám porozprával jeden z najväčších bojovníkov, akí kedy behali po extraligových ihriskách. Reč je o Michalovi Liszkayovi, ktorý odohral v drese Hurikánu dvanásť extraligových sezón a bol doposiaľ jeho posledným kapitánom v extralige mužov.

O dôvodoch vypadnutia
„Myslím si, že každý športový tím má svoj „životný cyklus“. Hurikán hral dlhé roky o medaily a napriek tomu, že sme mali svoju vlastnú mládež, vždy keď išlo do tuhého stavili sme na skúsených hráčov a nie na našich odchovancov. Keď sa životný cyklus toho „víťazného tímu“ preklopil a začal mať degresívny trend, mali sme hneď dať väčší priestor našim mladým. Nespravili sme to a situácia sa nám vypomstila. Keď sme si to pred dvomi rokmi uvedomili bolo už neskoro. Mali sme k dispozícii len veľmi úzky okruh mladých hráčov. Všetci navyše vieme, že vek okolo 18 rokov je ten, kedy sa to u detí „láme“ a rozhodujú sa čo ďalej so svojou hráčskou kariérou. Veľmi málo z nich skutočne prejde do seniorskej kategórie, a preto je nutné mať základňu čo najširšiu. Do sezóny sme počítali s 5 mladíkmi, ktorí mali byť v našej prvej formácii. Žiaľ pre odchody či zranenia dohral sezónu len jeden z nich. Z tohto sa musíme poučiť do ďalších sezón.“

Michal, stálica Hurikánu odovzdával skúsenosti mladším
„Svoju úlohu som videl v tom, že odovzdám nastupujúcej generácii skúsenosti a tým, že dám tímu dušu ako starý Hurikánec. Pred sezónou sme si s trénerom na rovinu povedali, že sme jasný kandidát na vypadnutie, a tak pre nás sezóna v tomto smere nie je sklamaním. Naopak herný progres, ktorý sme zaznamenali ma milo prekvapil a najmä po novom roku sme odohrali niekoľko dobrých zápasov, kedy sme siahali na body.“

Pokračovanie kariéry je neisté
„V Košiciach to bol môj posledný zápas v extralige. Neviem v tejto chvíli povedať či nastúpim v ďalšej sezóne na nejaké zápasy v druhej lige, všetko sa ešte ukáže. Florbal je však amatérsky šport, v ktorom som dosiahol viac ako som si mohol kedy želať. Som majster Slovenska mám doma päť medailí. Nikdy som nebol hviezda, ale vždy som hral so „srdiečkom“ za svoj Hurikán. Teraz je čas sa viac venovať pracovnej kariére a rodine.“

Najcennejšia medaila nie je zlatá
„Musím povedať, že najviac zo všetkých medailí si cením striebornú medailu v sérii proti Trenčínu v sezóne 2010/2011. Trenčín bol vtedy najlepší na Slovensku, a aj dnes by s tým tímom pravdepodobne vyhral ligu. My sme šli do play-off až z piateho miesta a parádnou jazdou cez oba Košické tímy sme ich vo finále potrápili. Na to play-off mám najkrajšie spomienky, každý zápas bol veľké derby, plné emócii a eufórie. Aj preto ma florbal tak bavil a stále baví.“

 

foto: osobný archív Michala Liszkaya