Vo svojej piatej sezóne v zahraničí si vyskúša už tretiu ligu. V posledných dvoch sezónach dvihla nad hlavu majstrovskú trofej no rozhodla sa pre zmenu a ďalší posun v kariére. Reč je o Betke Ďuríkovej, s ktorou sme sa porozprávali o jej prestupe do Fínska.
Ak sa o vaše služby zaujíma jeden z najväčších klubov na svete, tak nemusíte veľa premýšľať, aby ste ponuku prijali a inak to nebolo ani v prípade už bývalej kapitánky Vítkovíc. „Jedným z faktorov prečo som sa rozhodla pre Classic bola ich profesionalita a skvelé meno. Je to klub s veľkou históriou, ktorý ma za sebou pár majstrovských titulov, a po dobrých recenziách od Mišky Šponiarovej a Deny Ferenčíkovej som mala jasno. Kvalitné tréningy, výborný individuálny prístup k hráčom, zázemie, podmienky. Čo viac si priať? Pre mňa bola dôležitá hlavne ich komunikácia, ktorá prebiehala prostredníctvom mailu alebo telefonátov. Odpovede na maily boli vždy rýchle, vysvetlili mi, čo odo mňa očakávajú, aká bude moja úloha a aké podmienky mi môže ponúknuť. Dali mi jasne najavo, že o mňa majú záujem. S inými klubmi to bolo zložitejšie, dlhé čakanie na odpoveď, nejasné podmienky a podobne. Z toho dosť vycítite či je ten záujem o vás až taký veľký ako tvrdia.“
Posledné tri sezóny Betka vždy hrala o titul. V prvej sezóne s Vítkovicami získala striebro v ďalšej už dokázali triumfovať a v tej aktuálnej skončenej obhájiť a pridať k tomu striebro z prestížneho Champions Cupu. Naopak Classic pred začiatkom poslednej sezóny výrazne omladil tím a na čas ustúpil zo svojej dominantnej pozície. O ambície tímu sa však Betka nebojí. „Vôbec sa nebojím, že by ambície Classicu boli nižšie. Česká a fínska liga sa vôbec nedajú porovnať. Tímy sú vyrovnané a tak prvý môže vypadnúť s posledným a nikto to nebude brať za zázrak. Cieľom je vyhrať ligu a pohár. Nie som typ, ktorý si chce ísť do Fínska len zahrať a nazbierať ďalšie skúsenosti. Chcem vyhrať všetko v čom budeme súťažiť.“
Mladá florbalistka už má bohaté skúsenosti. Doposiaľ si zahrala na troch svetových šampionátoch žien a vyskúšala zahraničné ligy vo Švajčiarsku a Česku. No napriek tomu opora zadných radov reprezentácie Slovenska má miernu nervozitu pred odchodom do Fínska. „Vždy som o sebe pochybovala a asi aj vždy budem. Je to asi taká moja vec, ktorá ma stále ženie vpred makať na sebe viac a viac. Takže áno, som nervózna. Najskôr som sa tešila, chcela som sa opäť posunúť vyššie, no o chvíľu tieto pocity vystriedala nervozita a obavy, či som dosť dobrá aby som hrala fínsku ligu. Je to niečo, o čom som snívala, keď som bola mladšia. Nikdy by mi nenapadlo, že odídem hrať do Švajčiarska, že zdvihnem nad hlavu majstrovský pohár vo Vítkoviciach, že raz budem hrať vo Fínsku. Človek si povie, že všetky tie veci, ktoré musel robiť, aby sa dostal až sem naozaj stáli za to.“
Ako už Betka spomínala, mala niekoľko rôznych ponúk a nás zaujímalo či prihliadala na to, že v aktuálne slabšom tíme, ktorý prechádza obmenou, by mohla dostať väčší priestor. „Nemyslím si, že je Classic slabší tím. Ako som povedala, každý môže poraziť každého a Classic prechádza momentálne generačnou obmenou. Odišla im vlastne celá prvá lajna, ktorá hrala v reprezentácii, takže ten tím sa minulú sezónu hľadal, zapájal juniorky. Túto sezónu sa posilnil, tak uvidíme v akom zložení a forme bude. Čo sa týka priestoru, tak ten si musíte vždy vybojovať, pokiaľ idete hrať do zahraničia. Jasné, vybrali si vás na základe nejakých vecí, ale to ako sa vám bude dariť, či si budete rozumieť s tímom, či vám sadne lajna v ktorej budete hrať, či splníte testy, to sú faktory ktoré určujú váš čas na ihrisku.“
Neodmysliteľnou časťou je predsezónna príprava. V prípade zahraničných hráčok je z časti individuálna a ani Betka sa tejto u športovcov menej obľúbenej časti nevyhýba. „Momentálne trénujem individuálne v Prahe s našim bývalým kondičným trénerom z reprezentácie pánom Danom Hejretom a na začiatku augusta odlietam do Tampere, kde nás na začiatok čakajú nejaké prípravné zápasy a fyzické testy.“
Pre Betku to už bude tretia krajina za hranicami Slovenska a stane sa vôbec prvou Slovenkou, ktorá si vyskúša už tretiu známu ligu. Hráčky zo Slovenska, ktoré pôsobili vo Švajčiarsku, Fínsku, Švédsku spočítame na prstoch jednej ruky. Nemyslí si Betka, že zo Slovenska, kde florbal nie je až tak populárny ako v krajinách TOP 4 je ťažké presadiť sa v zahraničí? „Nikto nerieši či to je slovenský florbal alebo nie. Pozerajú sa na vás, nie na krajinu, z ktorej pochádzate. Najdôležitejšie je, aby si vás všimli a to dosiahnete tým, že budete v reprezentácii alebo sa váš klub zúčastní nejakého prestížneho turnaja. Tam už len stačí kvalitne zahrať a ponuky prídu samé. Myslím si, že slovenskému florbalu dosť pomohli majstrovstvá sveta v Bratislave. Podaril sa nám skvelý úspech a tak si ostatné florbalové krajiny začali naše hráčky viac všímať.“
foto: SZFB, Pavel Netolička, Martin Flousek, Roland Osbeck
