Počas kvalifikácie na Majstrovstvá sveta môžete vidieť na súpiske Francúzska zaujímavé meno, ktoré vôbec neznie francúzsky. Bránku Francúzskej reprezentácie totiž chráni Slovenka ZUZANA KANDRIKOVÁ a my Vám s ňou prinášame rozhovor.

Zuzka sa v prvom zápase v drese Francúzska na kvalifikácii blyskla vynikajúcim výkonom, keď z 23 striel Talianiek dokázala chytiť 21, no v druhom zápase svoj výkon ešte povýšila, keď proti favorizovaným Maďarkám kryla všetkých 34 striel a vychytala čisté konto hneď vo svojom treťom zápase za reprezentáciu Francúzska. Získala tak honor najlepšej hráčky v jednogólovom zápase (Francúzsko 1:0 Maďarsko)

Prezraď našim čitateľom ako dlho si už vo Francúzsku a ako tam viedla tvoja cesta?
Vo Francúzsku som už päť a pol roka a dôvod nie je veľmi komplikovaný – presťahovala som sa sem za láskou.


S florbalom si začínala v Košiciach a potom si pokračovala v Michalovciach. Ako spomínaš na tvoje začiatky a pôsobenie na Slovensku?
Florbal poznám od roku 2004, keď náš učiteľ telesnej prišiel s tým, že nás prihlásil na Majstrovstvá Slovenska základných škôl, pamätám, že sa to volalo Orion Cup a dostali sme plno darčekov a super Orion čokoládu s keksíkmi, ktorú odvtedy neviem v obchodoch nájsť. Vôbec sme ten šport nepoznali, ale keďže to bolo organizované v starej športovej hale v Košiciach, tak sme tam šli. Potom na strednej škole som občas trénovala po vyučovaní, tuším aj s chalanmi zo školy, plus občasné zápasy proti stredným školám v okrese. Špeciálne by som spomenula úžasnú pani učiteľku Oceľákovú, ktorá mi športovo a ľudsky dala do života veľa. 

Na vysokej škole v Košiciach som sa rozhodovala medzi bedmintonom a florbalom, pretože na florbal boli prihlásení iba chlapci a tak ma magister Staško takpovediac kopol do zadku, že vraj: „Máš rada florbal? Tak pôjdeš hrať florbal!“. A tam sa zrodila moja láska k „brankárčeniu“. Za čo mu veľmi ďakujem a vôbec nie poeticky – chalani boli príliš rýchli a keď prišiel návrh, či nechce niekto ísť do brány, tak som sa na to dala. Pravdou je, že som to vždy chcela v bráne vyskúšať, ale nejako k tomu nikdy neprišlo. Ten istý rok som začala trénovať so ženami pod taktovkou ATU Košice, hoci sme nikdy nemali oficiálny tím. Tak nás teda odvialo do Michaloviec, s ktorými som odohrala úžasné tri sezóny a nazbierala kopu spomienok na celý život s mojimi babami. 

Svojich prvých 5 ,,brankárskych“ rokov som strávila všade, kde som len mohla: na mužských tréningoch ATU či Žltého Snehu, so ženami na „Jedličke“ či v Michalovciach, na telesnej na výške, s viacerými partiami na ,,for fun“ tréningoch na Medickej, Janigovej, ZŠ Slobody, v Starej športovej hale, v Rozhanovciach aa určite ešte v nejakých ďalších halách, na ktoré som zabudla. Niekedy som utekala z jedného tréningu na druhý a potom na tretí a odohrala tak aj 4-5 hodín denne. Skrátka ma to bavilo 🙂

Pri odchode do Francúzska ti napadlo, že raz by si sa mohla objaviť v národnom tíme? 
Vôbec nie! Hoci sme na tú tému vtipkovali s kamoškou Lucie, ktorá je tiež brankárkou. Hovorila som si, že kým ja dostanem francúzske občianstvo, tak už určite nebudem hrať florbal. A keď minulý rok IFF prijala nové pravidlo o športovej príslušnosti, tak bolo hneď rozhodnuté, že idem do toho a pokúsim sa dostať do tímu. A teraz tam aj s Lucie sme obe.  

Vždy som snívala, že by som reprezentovala Slovensko, ale kým som tam žila, tak som na to športovo nemala. Teraz mi je zaťažko sa porovnávať so slovenskými brankárkami, keďže proti sebe nehráme a pozerám len málo zápasov. 

Minulý rok som bola na zraze mužskej francúzskej reprezentácie, ktorú v tom čase trénoval fínsky tím trénerov. Po zraze sa ma hlavný tréner Matti Kaipio pýtal, či nechcem hrať za slovenskú reprezentáciu, že by ma tam odporučil. Bolo by to ale kvôli cestovaniu príliš komplikované a teda sme to nechali tak, no zahrialo ma to pri srdiečku.

Nedávno si získala možnosť reprezentovať Francúzsko. Ako prebiehal proces získania tejto možnosti? Bolo to náročné a zdĺhavé? 
Ako som už naznačila, IFF prišla s novým pravidlom, ktoré hovorí, že ak tu žijem 5 rokov, tak môžem krajinu reprezentovať. A vôbec to nebolo zdĺhavé, zozbierala som rôzne dokumenty, ktoré dokazovali, že naozaj žijem vo Francúzsku, poslali sme ich mailom na IFF a o dva týždne sme mali pozitívnu odpoveď. Zaujímavým faktom je, že toto pravidlo vzniklo na základe iniciatívy a neuveriteľnej práce mojej spoluhráčky a nášho tímového manažéra.

So ženskou reprezentáciou si absolvovala už niekoľko kempov. Skús nám priblížiť ako funguje Francúzky reprezentačný tím.
Zúčastnila som sa minulý rok dokopy štyroch kempov. Spomenula by som špeciálne turnaj Amsterdamned, ktorý sme v lete vyhrali. V tíme je skvelá atmosféra a myslím, že by sme mohli na kvalifikácii prekvapiť. Máme zopár veľmi dobrých hráčok, na ktoré sa spoliehame. Trochu nám chýba kondičná príprava, ale budeme sa snažiť vyťažiť čo najviac z profilu, ktorý máme. Na kvalifikácii máme zaujímavú skupinu, kde sme nastúpili proti Taliansku, Maďarsku a čaká nás ešte Poľsko a Česká republika. Pravdaže s dvomi poslednými to budú skôr zápasy, kde sa budeme snažiť uhrať čo najnižší možný výsledok. Ale proti Taliansku a Maďarsku sme chceli bodovať, čo sa nám aj podarilo.

Aké si mala pocity, keď si prvýkrát nastúpila za Francúzsko? Spievala si aj hymnu?
Prvý oficiálny zápas som hrala v októbri minulého roka na turnaji International de France proti Nemecku. Prehrali sme 7:0, ale chytalo sa mi veľmi dobre. Bolo emotívne spievať krásnu a melodickú hymnu po boku mojej skvelej Lucie, s ktorou sa poznáme od môjho prvého momentu vo Francúzsku. Bola tam aj nejaká slzička.

Ako sa rodila výhra proti Maďarsku a aké máš pocity že hneď v treťom zápase si zaznamenala nulu?
Zápas bol pre mňa vyrovnaný, aj keď Maďarky sú technickejšie ako my. Veľmi dobre sa mi chytalo a môj tím hral dnes skvele. Oproti včerajšku sme zapracovali na nejakých chybách a oplatilo sa. Ku gólu nám pomohla nesprávnym výhodom maďarská brankárka, nuž ale taký je šport. V obrane sme boli disciplinované a dotiahli sme to do konca. Najprv som si ani neuvedomila, že som vychytala nulu, iba že sme vyhrali. Táto výhra je pre nás veľmi vzácna, lebo od roku 2015, kedy bola zostavená prvá ženská reprezentácia, je to prvá historická výhra vôbec a navyše prvý zápas, kedy nejaký francúzsky brankár vychytal na kvalifikácii nulu (u mužov aj u žien). Takže tie pocity sú úžasné!

Na poslednej kvalifikácii si pôsobila ako manažérka tímu Francúzskej mužskej reprezentácií. Budeš aj naďalej pôsobiť na tejto funkcii? 
Je to otázne. Minulý rok som to zatiaľ ťahala na oboch líniách, ale je to ozaj časovo náročné. Mužská repre, ženská repre, ženská liga, od septembra aj tretia divízia s mužmi, organizovanie víkendov pre deti z nášho klubu a takisto aj víkendov mužského tímu, turnaje, práca a rodina tu aj na Slovensku. Moja budúcnosť tímovej manažérky závisí aj od toho ako rozplánujeme víkendy mužskej reprezentácie. Ak nebudem môcť byť prítomná, tak asi nemá zmysel to veľmi siliť a budem musieť nájsť za seba náhradu. Aj keď tú prácu zbožňujem, hoci si občas mám chuť kvôli chalanom trhať vlasy. Človek tak spozná kvantum zaujímavých ľudí a rozšíri si florbalové obzory a bola by škoda už nebyť toho súčasťou.

foto: IFF/Michael Peter