Po nabitom extraligovom víkende pokračujeme v našej sérii článkov o veľkých talentoch slovenského florbalu. Dnes Vám bližšie predstavíme hráčku extraligového tímu ŠK 98 Pruské, Slovenskú juniorskú reprezentantku, ktorá sa zúčastnila aj ženských Majstrovstiev sveta v roku 2013, Zuzanu Šponiarovú. Zuzka sa počas letných prázdnin predstavila na troch turnajoch. Na Ostrava Cupe, kde hrala za tím 1. SC WOOW Vítkovice bílá, po boku svojej sestry Michaely Šponiarovej. Na tomto turnaji skončili dievčatá na 1. mieste a Zuzana zaznamenala za 6 odohraných zápasov 10 bodov za 6 gólov a 4 asistencie. V Slavičíne Pruské skončilo na 2. mieste a v Bohumíne na 5. mieste. Vyspovedali sme túto talentovanú hráčku, ktorá nemá presnú hernú pozíciu, avšak tréneri ju dávajú striedavo na post útočníčky aj obrankyne.
Predstav sa našim čitateľom.
„Ahojte, volám sa Zuzana Šponiarová, mám 16 rokov a pochádzam z Bohuníc, malej dedinky vedľa Pruského. Druhý rok študujem na Obchodnej akadémii v Ilave. Okrem najväčšej záľuby- florbalu si rada zahrám hokejbal alebo v lete plážový volejbal.“
Kto, kedy a pri akej príležitosti ťa priviedol práve k florbalu ?
„K florbalu som sa dostala cez moju staršiu sestru, ktorá chodila na florbalový krúžok na škole. Bola som tretiačka na základnej škole. Chodila som sa na ňu pozerať, neskôr sa začala hrávať s hokejkou a nakoniec som sa prihlásila do krúžku a vyskúšala zahrať si so staršími. Postupom času ma florbal bavil viac a viac a začala som trénovať s našimi ženami a okúsila prvé zápasy.“
Hráš za extraligový tím ŠK 98 Pruské, si v Slovenskej juniorskej reprezentácii a taktiež si hráčkou Slovenskej ženskej reprezentácie. Aký máš tvoj florbalový sen – cieľ ?
„Keďže som ešte len druháčka na strednej v prvom rade si musím dokončiť školu, avšak veľkým snom je určite zahrať si v zahraničí, či už v Čechách alebo vyššie v severných krajinách.“
Aký je tvoj doterajší najväčší florbalový úspech ?
„Medzi najväčší úspech považujem jednoznačne to, že som mohla byť na MS žien 2013 v Ostrave a Brne, kde som získala ocenenie najlepšej hráčky zápasu proti Rusku a Maďarsku.“
Ako vyzerá tvoj bežný deň ?
„Úplne obyčajne. Do poobedia škola, nejaké domáce práce, tréning prípadne posilňovňa, jedlo a spánok.“
Kto je tvoj florbalový vzor ?
„Najväčším florbalovým vzorom pre mňa je moja sestra Miška. Vždy mi svojimi radami pomáhala, vždy ma hnala dopredu a naučila ma, aby som si tvrdo šla za svojim cieľom. Beriem si z nej obrovský príklad a viem, že keď človek chce a drie sa sebe, odmena sa dostaví. Veľmi ma motivuje a pomáha v každom smere a za to som jej naozaj moc vďačná.“
Čo pre teba znamená reprezentovať Slovensko?
„Nastúpiť na zápas v reprezentačnom drese je obrovská pocta a nedá sa ani vyjadriť, ako veľmi si cením, že sa mi to podarilo už teraz. V klube si musíte vybojovať miesto medzi 15-20 hráčkami, no do reprezentácie sa dostane len výber najlepších z celej krajiny. Je to krásny pocit odmeny za tvrdú prácu a zároveň pocit zodpovednosti, nesklamať dôveru trénerov, ktorí ma nominovali a všetkých ostatných, ktorí mi veria a podporujú ma. Vždy sa budem snažiť, aby som si svoje miesto vybojovala a nikoho nesklamala. Reprezentovať svoju krajinu je krásny pocit!“
Zľava – Michaela Šponiarová a Zuzana Šponiarová
Prečo máš na drese číslo 16 ? Si poverčivá ?
„Vždy som na chrbte nosila dvanástku, ale neskôr, keď som nastúpila do extraligy už bola obsadená, a tak som si vybrala šestnástku.“
Keby si mala niečo odkázať mladým florbalistom – florbalistkám, tak čo by to bolo ?
„Aby stále hľadali motiváciu byť lepším, robili to čo ich baví naplno a mali chuť trénovať a makať na sebe aj keď sa nebude dariť, pretože tak to v športe chodí – raz je človek hore a raz dole.“
Ako hodnotíš to, že reprezentační tréneri sa vyjadrili, že ty spolu so sestrami Hudákovými ste najväčšie slovenské florbalové talenty ?
„Tak, čo k tomu dodať. Som naozaj príjemne prekvapená a nesmierne si tieto slová vážim. Budem sa snažiť o to viac nesklamať ich a využiť najbližšiu sezónu na to, aby sa moja kariéra naštartovala tým správnym smerom, ktorým si budem môcť splniť svoje florbalové sny.“
Ako vychádzaš zo svojou sestrou Michaelou Šponiarovou ? Či už po osobnej, alebo florbalovej stránke. Chodíte sa občas aj podporovať na zápasy ?
„Ako som už vyššie spomínala máme super vzťah. Navzájom sa podporujeme, hecujeme a pomáhame si čo je veľmi príjemný pocit, keď viete, že máte v blízkosti takúto osobu, aj keď už v takej blízkosti nie je, keďže je žije v Ostrave. Musím sa priznať, že v niektorých momentoch mi naozaj chýba. Samozrejme sme pravidelne v kontakte, keď je čas tak sa navštívime.“
V minulej sezóne si v Ženskej extralige zaznamenala za 22 odohraných zápasov 44 bodov za 30 gólov a 14 asistencii. S Pruským ste po troch tituloch skončili „len“ na 3. mieste. Ako by si hodnotila minulú sezónu z pohľadu individuálneho ale aj tímového úspechu ?
„Už po základnej časti nebola naša hra taká dobrá ako pominulé roky. Výkony boli kolísavé a mnohé zápasy v ktorých sme boli lepší sme nedokázali vyhrať v základnom hracom čase. Samozrejme po tých dvoch tituloch v rade, jednom striebre a jednom bronze je ďalšia bronzová medaila málo, ale samozrejme musia prísť aj takéto sezóny. Čo sa týka individuálneho výkonu nie je to najhoršie, ale stále je na čom pracovať.“
V čom by si sa chcela najviac zlepšiť ?
„Zlepšovať sa musím stále a vo všetkom, najviac však chcem popracovať na kondícii, presnej strele a prihrávke.“
Ako ťa v tvojich florbalových aktivitách – úspechoch podporujú rodičia ?
„Na všetkom tom, čo som dosiahla majú obrovský podiel. Už od malička ma posúvali ďalej, podporovali finančne aj morálne, samozrejme keď sa nedarilo povzbudili. Patrí im jedno obrovské ďakujem!“
