V dňoch od 1.10.2014 – 5.10.2014 sa vo švajčiarskom Zürichu konal Champions Cup (Pohár európskych majstrov). Zúčastnil sa ho aj český majster 1. SC Vítkovice Oxdog, spoločne so svojim mužským a ženským tímom. Za mužský tím hrajú dvaja slovenskí reprezentanti, a to Lukáš Řezanina a po letnom prestupe aj Ladislav Gál. Za ženský tím hrajú až tri slovenské reprezentantky, a to Katarína Klapitová, Michaela Šponiarová a Denisa Ferenčíková. Mužom sa veľmi nedarilo, keď vypadli už v skupinovej fáze, po dvoch prehrách proti fínskemu majstrovi Happee Jyväskylä 5:7 a proti švajčiarskemu Grasshopper Club Zurich 0:6. Lukáš zaznamenal za celý turnaj 1 asistenciu. Lacko Gál nezaznamenal žiaden kanadský bod.
Poďme sa teraz viac pozrieť na ženy, ktoré si z Zürichu odvážajú strieborné medaily.
Dievčatá mali v skupine „A“ švajčiarsky Zug United, ktorý zdolali ľahko 9:3. Avšak potom prišli na rad švédske majsterky z Djurgårdens IF IBF, s ktorými Vítkovice prehrali vysoko 2:9. Po prehre Zugu United nad Djurgårdenom 2:12, dievčatá s 3 bodmi na konte postúpili do semifinále, v ktorom ich čakal švajčiarsky majster z Piranha Chur. V zápase o postup do finále už Vítkovice od 4. minúty prehrávali 0:1. Avšak potom prišiel veľký obrat na konci zápasu, keď v 50. minúte vyrovnala Anna Niemcová a nakoniec víťazný gól 2 minúty pred koncom zápasu strelila Kamila Paloncyová, a tak sa Vítkovice predstavili ako doposiaľ jediný český tím vo finále Pohára majstrov. Vo finále sa Vítkovice opäť stretli so švédskym majstrom Djurgårdens IF IBF. Švédky sú kvalitou úplne iná liga, čo nasvedčoval aj konečný výsledok 2:10 pre švédsky celok. Slovenským hráčkam sa darilo úspešne, keď Denisa Ferenčíková zaznamenala za 4 odohrané zápasy 1 gól a 3 asistencie, Michaela Šponiarová sa tešila z jedného gólu a Katarína Klapitová z jednej asistencie. Ako hodnotili tento veľký úspech samotné slovenské reprezentantky? S akými ambíciami šli dievčatá do Zürichu a či čakali, že dosiahnú až takýto veľký úspech?
Zľava: Michaela Šponiarová, Denisa Ferenčíková a Katarína Klapitová.
Katarína Klapitová: „Zápas s Zürichom bola naša vstupenka do semifinále a všetky sme to veľmi dobre vedeli. Dlho sme sa na ne pripravovali a trénovali našu hru. V zápase sa ale ukázalo, že nie sú až také rýchle ako nás strašili a nekazili nám tak rozohrávku, ako sme čakali. Spadlo nám tam našťastie aj dosť gólov, a tak sme mohli zápas dohrať relatívne v pokoji bez strachu o výsledok.
Zápas s Djurgadenom pre nás neznamenal až toľko, ale nikto do neho nešiel s tým, že prehráme, lebo aj tak máme semifinále isté. Bola to naša prvá medzinárodná skúsenosť s tímom takej kvality, tak je jasné, že s niekoľkých báb bolo cítiť prehnaný rešpekt. Robili sme čo sme mohli, ale s tým, že prehráme, sa nedalo robiť nič. Mohli sme pozmeniť výsledok, v zápase nám padli 3 brvná a nedali sme gól v situáciách 2-1 alebo 1-0. Ony naopak z toho všetkého gól dali a pridali aj po našich chybách každý. Ale aj tak si myslím, že na prvú skúsenosť to nebola vôbec katastrofa ani hanba.
Semifinále s Churom už bolo iné. Cítili sme, že ide o niečo viac než v lige alebo hocikde inde. Neskutočnú chuť vyhrať nám dodali tréneri pred zápasom. Ja to môžem hodnotiť len ako hociktorý iný divák, keďže som do „boja“ nenastúpila, čo ma mrzí najviac z celého turnaja. Výsledok je síce trochu futbalový, ale to len nasvedčuje tomu, ako výborne baby bránili. Nepremenená presilovka 5-3 je niečo, čo sa premieňať jednoducho musí, ale každý je múdry, keď nie je na ich mieste na ihrisku. Navyše keď mi kapitánka po zápase povie, že ona si nevšimla že hráme 5-3 a nech si z nej nerobíme srandu, tak sa gól dáva ťažko. 😀 Po zápase to už bola len eufória z triumfu a pocit jedinečnosti, aký nemá obdobu.
Finále bolo bodkou za našou rozprávkovou cestou. Výsledok ukazuje jasne v naše zlyhanie, ale držali sme so Švédkami krok 40 minút, kedy sme si vytvárali aj my šance, akurát nám robilo problém zakončenie. V 3. tretine sa naša hra otvorila, boli zmeny v zostave a začalo sa robiť viac chýb a ony nám z každej chyby dali gól. Proti inému súperovi sa 10 chybám rovnajú 3 góly, ale nie proti Djurgadenu. Zas platí to čo o prvom zápase s nimi. AJ keď sme sa do zápasu plno vložili, prehra sa nedala vyvrátiť, dal sa len skorigovať stav. Ako povedal jeden fínsky novinár po druhej tretine „Hrajú neskutočne, na absolútnom limitu toho, čo vedia, ale na Švédky to proste nestačí.“ Tréneri boli s našou hrou spokojní, chodilo nám veľa gratulácií od popredných českých trénerov a funkcionárov a nám aj pomaly dochádza, aký úspech sme vlastne dosiahli. Trpké spomienky na finálovú prehru už nahradzujú tie radostnejšie z historického striebra a ja len dúfam, že to bude dobrý štart do zvyšku sezóny, aby sme si takú skúsenosť ešte niekedy zopakovali.“
Michaela Šponiarová: „Do Zürichu sme sa všetky veľmi tešili. Teda až na tú cestu, ktorá nás čakala. Bola to pre nás odmena za tvrdú drinu a za výsledok, ktorý sme v minulej sezóne dosiahli. Veľmi sme sa tešili na zápasy proti európskej špičke a každá z nás bola odhodlaná podať čo najlepšie výkony.
Či sme čakali, že môžeme tak vysoko skončiť je ťažko povedať. Určite som si v hlave predstavovala, aké by to bolo byť až vo finále, no išli sme tam hlavne s rešpektom voči súperom a predsa len, šlo o našu prvú účasť medzi takouto elitou…
Zápasy nám dali veľmi cenné skúsenosti, ktoré určite zúročíme v lige.
Zápas s Zugom mi prišiel zo začiatku trošku opatrný. Samozrejme to bolo dané tým, že sme tušili, že cesta ďalej pôjde skôr cez Švajčiarky, než cez Djurgarden a uvedomovali sme si dôležitosť tohto zápasu. V priebehu hry sme sa dostali do tempa a začali premieňať šance a myslím, že po veľmi dobrom výkone sme zápas vyhrali.
Zápas s Djurgardenom. Veľmi náročný zápas, ktorý ukázal naše nedostatky. Hrali sme proti TOP tímu, možno momentálne najlepšiemu na Zemi. V zápase sme mali veľa individuálnych a zbytočných chýb, ale tiež sme mali šance, ktoré sme mali využiť. Aj napriek vysokej prehre ho beriem pozitívne, už len kvôli spomínaním skúsenostiam ktoré sme si z neho odniesli a ktoré nemáme šancu v lige nazbierať.
Semifinálový zápas s Piranhou Chur.
Zápas, ktorý sme podľa môjho názoru zahrali najlepšie na celom pohári.
Počas zápasu na nás bolo vidieť chcenie, bojovnosť, tímovosť a hlavne kvôli týmto vlastnostiam sme zápas vyhrali.
Pocity po ňom boli neskutočné. Asi najkrajší pocit aký som doteraz vo svojej florbalovej kariére zažila. Všetci sa radovali, plakali, skákali, naozaj krásny pocit
Finálový zápas s Djurgardenom bol však iný level. Ako som spomenula už pri prvom zápase so Švédkami, majú vo svojom kádri najlepšie florbalistky súčasnosti, sú niekde úplne inde, než my, ale aj napriek vysokej finálovej prehre som za ten zápas veľmi rada. Len za cenu tak vysokých faciek sa dokážeme herne posúvať ďalej ako tím a aj každá z nás individuálne. Prvé 2 tretiny sme držali prijateľný výsledok 0:3 a boli im aj napriek ich hernej prevahe vyrovnaným súperom, no v 3. Časti, pri snahe otvoriť hru a pokúsiť sa niečo s výsledkom spraviť sme videli, ako toto dokážu majstrovsky potrestať – za 20 minút sme inkasovali 7-krát…
Ale ako som už spomenula, dosiahli sme fantastický výsledok pri svojej prvej účasti medzi európskou elitou, veľmi sa z toho tešíme a užívame si toho, čo sme dosiahli, no vďaka Djurgardenu vidíme a vieme, na čom všetkom a v akej miere máme pracovať. Je toho veľmi veľa a verím, že práve tieto zápasy nám budú motiváciou do ďalšej tvrdej práce, aby sme sa mohli s európskou elitou porovnávať čo najčastejšie .“
Denisa Ferenčíková: „Na Champions Cup sme cestovali prvýkrát, čo znamenalo pre nás veľkú výzvu, ale taktiež určitú zvedavosť, ako to celé dopadne. Nejaké presné ciele sme si nedávali, chceli sme poraziť Zug v základnej skupine a odohrať dobrý zápas so švédkami. Každá z nás tam išla podať čo najlepší výkon a ukázať, že máme nato sa vyrovnať tým najlepším svetovým tímom. čo sa týka jednotlivých zápasov tak prvý zápas proti Zugu dopadol jednoznačne, ale začiatok bol ťažký. V úvode stretnutia bola na nás vidno nervozita, ale postupom času sme sa rozbehli a zápas si maximálne užili. čo sa týka druhého zápasu so švédskym majstrom, tak sme vedeli že náš čaká veľmi ťažký súboj, kde musíme hrať na 100 %. Tento zápas sa nám ale moc nevydaril, robili sme veľké chyby v obrannom systéme a Švédky nás zo všetkého trestali. Tento zápas nám ale ukázal na čom musíme pracovať a aká je dôležitá koncentrácia po celý zápas . Po odohratí skupiny nám vyšiel do semifinále švajčiarsky majster Chur. Do tohto zápasu sme vstúpili nechať na ihrisku všetko a bojovnosťou, nasadením a tímovou súdržnosťou sme tento zápas vyhrali. V úvode stretnutia bol súper lepší, no podržala nás brankárka a ako čas plynul sme sa čoraz viac dostávali do hry a v závere stretnutia sa nám podarilo výsledok úplne otočiť. Myslím si , že sme podali jedne z najlepších výkonov , ale tak proti tímu zo svetovej špičky by ani iný výkon nemohol stačiť. čo sa týka finále, tak v úvode stretnutia sme so Švédkami držali krok, ešte aj stav po druhej tretine bol celkom dobrý, ale tretiu tretinu sme nezvládli a Švédky potrestali všetky naše chyby, treba sa však nato pozrieť realisticky a povedať, že Švédky sú ešte troška niekde inde a finále zaslúžene vyhrali. Na otázku, či sme čakali, že môžeme tak vysoko skončiť? Nikdy sme nejako nerozoberali, či sa dostaneme do finále, išli sme zápas od zápasu a snažili sme sa vyhrať každý zápas, že sme sa dostali až do finále bola pre nás veľká odmena.“
