Osemnásť ročný útočník Martin Grlický, je hráčom juniorského a mužského extraligového tímu FBC Grasshoppers AC Uniza Žílina. Je hráčom Slovenskej juniorskej reprezentácie a taktiež sa nachádza aj v širšom výbere Slovenskej mužskej reprezentácie. Počas letných prázdnin absolvoval s juniorskou reprezentáciou všetky tri medzinárodné turnaje. Na Ostrava Cupe Martin zaznamenal 6 bodov za 2 góly a 4 asistencie. Na Prague Games zaznamenal 9 bodov za 4 góly a 5 asistencii a na G2 Cupe zaznamenal 5 bodov za 3 góly a 2 asistencie. Martin v minulej sezóne hral až 3 Celoštátne ligy. So svojim klubom Grasshoppers Žilina vyhral Juniorskú Extraligu, stal sa vicemajstrom Slovenska v mužskej Salming Extralige a v Mužskej 1. lige skončil na 3. mieste, pričom v každej z líg má zhodné individuálne štatistiky, a to 32 kanadských bodov.
Predstav sa našim čitateľom.
„Volám sa Martin Grlický, mám 18 rokov, pochádzam zo Žiliny a hrávam za miestne FBC Grasshoppers. Navštevujem Gymnázium Veľká okružná v Žiline. Okrem florbalu si rád zahrám aj biliard, ping-pong, či iné loptové hry ako je futbal, basketbal… Nemám žiadny obľúbený film, nakoľko televíziu moc nekukám, ale keď už si nájdem čas na televíziu, tak sú to jedine komédie, ktoré si s chuťou pozriem. Ohľadom hudby, tak nemám vybraný žáner. Počúvam všetko, čo má rytmus a bassy a čo vie človeka proste dobre naladiť. Moje obľúbené tímy sú IBF Falun, A.I.K. IBF, Boston Bruins a Pixbo Wallenstam IBF
Kto, kedy a pri akej príležitosti ťa priviedol práve k florbalu ?
„Tak bolo to na škole, keď som mal 10 rokov. Pani učiteľka telocviku Elena Cisáriková otvorila krúžok s názvom, ktorý som predtým nikdy nepočul, Florbal. Tento krúžok bol určený pre žiakov druhého stupňa a ja som bol len na prvom. Našťastie sa moja mama poznala s pani Cisárikovou a keď už nevládala počúvať, ako to veľmi chcem skúsiť tak mi to vybavila. Hneď ma to chytilo a vedel som, že to je niečo, čo ma bude baviť. Neskôr sa založil školský klub a prihlásili sme sa do mestskej ligy, kde celá moja púť vlastne začala a za to všetko pani učiteľke posielam jedno veľké ĎAKUJEM
Hráš za extraligový tím FBC Grasshoppers AC Uniza Žilina a taktiež si v Slovenskej juniorskej reprezentácii a v širšom výbere do mužskej reprezentácie. Aký máš tvoj florbalový sen – cieľ ?
„Môj florbalový sen je dostať sa na MS a reprezentovať svoju Zem. A keď sa tento prvotný sen podarí, tak potom si na tomto podujatí zahrať aj o medaile a samozrejme vyhrať.
Aký je tvoj doterajší najväčší florbalový úspech ?
„Tak jednoznačne to, že som dostal šancu zabojovať o slovenský dres. Potom ďalšie úspechy sú vicemajster mužskej florbalovej extraligy a víťaz juniorskej florbalovej extraligy.“
Ako vyzerá tvoj bežný deň ?
„Stereotyp. Ráno do školy, po škole buď idem domov spať, alebo idem s priateľmi von. Podvečer tréning a po tréningu už toho veľa nenarobím, tak najčastejšie idem rovno spať, a keď je treba, tak sa aj poučím predtým do školy.“
Kto je tvoj florbalový vzor ?
„Nemám florbalový vzor. Mám len obľúbeného hráča. A ním je Kim Nilsson, pre jeho neuveriteľnú techniku a istotu na loptičke.“
Čo pre teba znamená reprezentovať Slovensko?
„Reprezentovať vlastnú krajinu je veľká česť a vrchol, aký môže športovec dosiahnuť
Prečo máš na drese číslo 12 ? Si poverčivý ?
„Keď som začínal, hrával som s číslom 11. Avšak keď som sa dostal do Grasshoppersu k juniorom a začal som hrávať Mužskú 1. ligu, tak číslo 11 bolo už obsadené a dostal som číslo 12. Obľúbil som si to číslo a pokiaľ nemusím, tak ho nevymením. Poverčivý nie som.“
Keby si mal niečo odkázať mladým florbalistom – florbalistkám, tak čo by to bolo ?
„Určite nech na sebe pracujú, čo sa len dá a nevzdať sa vo chvíľach, keď sa druhí vzdajú. Práve to vás posunie vyššie. Nájdete si super partiu ľudí, ktorí budú ako vaša druhá rodina. Zažijete kopec zábavy a pekných chvíľ, podelíte sa o emócie z každej výhry. Určite sa všetka drina a hodiny času tomu obetovanému vyplatia.“
Ako to berieš, že si v širšom výbere mužskej reprezentácii ?
„Som z toho nadšený. Je to pre mňa obrovská skúsenosť a môj sen sa pomaličky stáva realitou.“
V minulej mužskej extraligovej sezóne si zaznamenal 32 bodov za 14 gólov a 18 asistencii. V Juniorskej extralige si zaznamenal taktiež 32 bodov za 21 gólov a 11 asistencii. V mužskej Salming Extralige ste skončili na 2. mieste a v Juniorskej Extralige na 1. mieste. A aj v Mužskej 1. lige si zaznamenal 32 bodov a skončili ste na 3. mieste. Ako by si hodnotil minulú sezónu z individuálneho, alebo aj tímového hľadiska ?
„Minulá sezóna bola veľmi náročná nakoľko som hrával 3 súťaže. Mužskú extraligu, juniorskú extraligu a Mužskú 1. ligu. Už príprava na sezónu bola poriadna drina, ktorá sa však vyplatila. Nanešťastie som sa pred EFC (pozn. Euro Floorball Cup) zranil a nemal som tú možnosť zahrať si a nabrať nové skúsenosti. Som však nesmierne šťastný, že sa nám minula sezóna podarila. Určite sme boli sklamaní zo striebra v Salming Extralige, ale šport je taký, niekto je víťaz a niekto porazený. Body nie sú podstatné. Vo florbale je dôležitý kolektív a tímový duch.“
Ako ťa v tvojich športových úspechoch – aktivitách podporujú rodičia ?
„Moja mama v tomto smere robí pre mňa úplne maximum a som veľmi rád, že je práve mojou maminou. Chodí na každé zápasy a je pre mňa veľkou oporou a preto je patrí veľké ĎAKUJEM!“
V čom by si sa rád ešte zlepšil ?
„Všetko by som rád zlepšil. Od strely cez fyzické parametre až po behanie. Je toho viacej a čaká ma ešte veľmi veľa tvrdej práce.“
Dostal si už nejaké ponuky zo zahraničia ?
„Zatiaľ som žiadne nedostal.“
Martinovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa úspechov vo florbale, či už na klubovej, alebo reprezentačnej úrovni.
Foto: Martina Egi
