K Alžbete Ďuríkovej smeruje do švajčiarskeho extraligového tímu Wizards Bern Burgdorf ďalšia slovenská reprezentačná obrankyňa – dvadsaťročná Katarína Klapitová, ktorá tak po dvoch rokoch opúšťa českú extraligu, v ktorej hrala za tím 1. SC Víktovice Oxdog. Počas dvoch sezón strávených vo Vítkoviaciach sa Klapitová tešila z majstrovského titulu v Ženskej extralige, titulu v Pohári Českej poisťovni, či so striebornej medaily na minuloročnom Champions Cupu (Pohár majstrov)… Katarína Klapitová mieri do krajiny helvetského kríža v prvom rade kvôli študijným povinnostiam, avšak po florbalovej stránke to bude pre ňu opäť nová výzva.
Katarína Klapitová v reprezentačnom drese na domácej kvalifikácii o postup na decembrové MS – Foto: Rastislav Búgel.
Po minuloročnom titule ste s Vítkovicami skončili na treťom mieste. Ako teda hodnotíš sezónu, spokojná s tretím miestom, či skôr si myslíš, že ste mali na to, aby ste ten Chodov vyradili zo semifinále, a tak zahrali si opäť Superfinále?
„Ciele pred sezónou boli jasné. Zopakovať si účasť v Superfinále, a keďže sa to nepodarilo, tak sme boli právom nespokojné, a vtedy ma neuspokojil ani pocit, že sme vicemajsterky Champions Cupu a víťazky Českého poháru. S odstupom času sa na to pozerá jednoduchšie, zápasy s Chodovom mi dali to, čo mi nedala celá sezóna, určite sme na nich mali, len v konkrétny siedmy zápas mali proste viac šťastia, to sa nedalo ovplyvniť. V konečnom dôsledku sme za sezónu získali zlato, striebro aj bronz, a to je úspech sám o sebe.“
Kde a kedy vlastne vznikol nápad ísť hrať do Švajčiarska?
„Uvediem veci na pravú mieru. Ja som nemala nápad ísť hrať do Švajčiarska, ale študovať tam. V marci som bola na jazykových testoch, a potom som zariaďovala formality ohľadom výberu predmetov a rozdielových skúšok. Nejak sa to tam rozkríklo, že tam mám namierené a dostala som dve ponuky, takže som si musela vybrať nie len tím ale aj mesto. Po nejakom zvažovaní možností vyhralo mesto Luzerne oproti St.Gallenu a tím Burgdorf oproti Red Ants.“
Ako sa rodil tvoj prestup?
„Prestup sa neriešil veľmi jednoducho, záležalo mi veľa od školy aj od skúšok, veľa papierovačiek a mailov na zahraničnú univerzitu aj na moju. Keď bolo jasné, že to klapne som sa zamerala na florbal. Dohodli sme sa s trénerom, že tam prídem na týždeň na tréningy, spoznám baby a ukážem, ako vôbec vyzerám. Bol to určite jeden z najlepších týždňov môjho života, takže po návrate domov sa mi rozhodovalo ľahko.“
Akú úlohu v tvojom prestupe zahrala Alžbeta Ďuríková, ktorá tam oficiálne prestúpila prednedávnom či tvoj brat Peter, ktorý strávil celú minulú sezónu vo Švajčiarsku?
„Betka v tom určite zohrala úlohu, vo dvoch sa to predsa lepšie tiahne. Nie som zrovna typ, ktorý by vydržal byť ticho dlhšie ako minútu, takže som rada, že tam budem mať „Betys“, je to pre mňa dôležitý faktor. Brat mi skôr pomohol len s prístupom. Povedal mi len: „Určite choď“ a ja svojho staršieho brata vždy poslúchnem (smiech).“
Na akej škole budeš vo Švajčiarsku študovať?
„Budem študovať na Luzerne University of Science and Arts, konkrétne fakultu economics and management. Je to veľmi dobrá škola, tak uvidím, či som si neukrojila až príliš veľký kus koláča. Dá sa to brať ako trošku science-fiction, pretože v Ostrave študujem odbor eurospráva, a už som viackrát bola upozornená, či som si vedomá toho, že Švajčiarsko nie je v EÚ… Uvidíme, ako to budem zvládať s tréningami a zápasmi. V auguste budem vedieť rozvrh, tak budem múdrejšia. Podla toho sa mi zariadi aj brigáda.“
Hovorilo sa, že si sa vo Vítkoviciach necítila posledný rok práve najlepšie. Vieš túto informáciu nejako potvrdiť, či vyvrátiť? Aké máš po príchode do nového klubu pocity so spoluhráčiek či samotného klubu?
„Ďalšia vec, čo uvediem na pravú mieru. Môj prestup nemá s Vítkovicami nič spoločné. Je to úžasný klub, je to rodina a ja som tam bola veľmi spokojná, aj keď som hrala zle. Ide v prvom rade o študijné rozhodnutie, o to spoznať a zažiť niečo nového a skúsiť si na chvíľku iný život. Z florbalového hľadiska sa ešte len uvidí, či to bolo správne rozhodnutie. O švajčiarskej lige som len počula, tak za pár mesiacov to snáď budem vedieť porovnať. V tíme je väčšina báb na tom kondične úplne neskutočne, je vidno, že tréningy sú vedené viac florbalovým smerom a od niekoho, kto sa v tom vážne vyzná. Boli naozaj ťažké, skoro som sa rozplakala, ale zase ma to hrozne bavilo. Florbal sme hrali len raz 4na4 na malom ihrisku a z toho sa toho moc poznať nedalo, nechám sa prekvapiť na sústredení.“
