V dnešnom rozhovore sme vyspovedali kapitána slovenskej reprezentácie mužov a oporu českého extraligovéhé celku ACEMA Sparta Praha Michala Pažáka.
Ako prežívaš momentálne obdobie? Čomu sa venuješ?
Zdravím všetkých priaznivcov slovakfloorball. Po náročnej sezóne, ktorú sme predčasne ukončili, trávim obdobie bez florbalu najmä oddychom a regeneráciou. Každý deň sa učím, pretože naša škola UNYP ďalej pokračovala bez nejakého zaváhania a prešli sme priamo na online štúdium. Každý týždeň mám nejaký menší testík, alebo odovzdávam nejaký projekt, essay alebo prezentáciu. Takže práca je a vždy je mojim cieľom mať čo najlepší výsledok.
Samozrejme nezabúdam ani na to, že je potreba sa udržiavať preto približne každý druhý deň strávim čas aj tréningom. Je to tréning zameraný väčšinou na celé telo, pretože sa potrebujem udržiavať v dobrej forme. Ak si nespravím tréning tak vymyslím nejakú inú aktivitu, pri ktorej zapojím svoje telo ako napríklad bicyklovanie či korčulovanie.
Skrátka oddych je fajn ale dlhšie ako tyždeň by som bez športu nevydržal. Väčšinou zlanárim aj bývalých spoluhráčov z ATU Košice. Pre mňa osobne je dôležitý ako workout tak workin a pretože je dôležité aj baterky dobíjať, tak nesmie chýbať ani NHL, FIFA alebo Netflix v domácej pohode.
Momentálne si hráčom pražského celku ACEMA SPARTA PRAHA. Ako si sa etabloval v klube?
Členom Spartičky som už druhý rok a som veľmi spokojný. Začína to najmä perfektným kolektívom. V šatni sa cítim ako doma a vždy panuje príjemná nálada a víťazný duch, za čo som rád, pretože som si na to za ATU Košice zvykol. Ďalej je to dané skvelými trénermi a tým, ako vedia ku jednotlivím hráčom pristupovať a komunikovať na profesionálnej úrovni.
Nesmieme zabudnúť ani na kustódov a fyzioterapeutky, ktoré sa o nás vzorne starajú celú sezónu. Takisto sú vytvorené perfektné podmienky ako na workout, to znamená florbal, individuálne treningy a posilky, až po workin, čo reprezentuje wellness, sauna a mentálna príprava. Každý podľa svojej chuti, nikto nie je nikdy do ničoho tlačený.
V mimoflorbalových aktivitách prevláda taká voľnejšia forma a každý je zodpovedný za seba a svoj výkon, čo mi maximálne vyhovuje. Častokrát trávime spoločné chvíľky najmä v trojici s Kikom Kozákom a Džuzeppem (Pepa Juha) vo vírivke či parnej saune. Preto sa už teším, keď sa budem môcť vrátiť späť do Prahy a začať zarezávať opäť s tímom.
Je ťažké pre slovenského hráča dostať sa do základu českého extraligového tímu? Ako dlho to trvalo tebe?
Myslím si, že je to úplne individuálne. Nezáleží odkiaľ hráč pochádza ale ide najmä o to, ako veľmi ten hráč chce, aký má veľký apetít a čo všetko pre to na začiatku obetuje. Ja som ale problém zapadnúť do šatne nemal. Práve naopak a prijali ma s otvorenou náručou. Bolo to dané asi aj tým, že predomnou už dvaja slováci v Sparte úradovali.
Srandu si z vás ako cudzinca búdú robiť asi všade ale treba sa naučiť si ju zo seba vedieť urobiť aj sám. Ja som nehrával prvé mesiace a nezvládal som to úplne ľahko. No na druhú stranu vo mne prevládalo to, že sa raz chcem stať oporou tímu a chlapcom, kvôli ktorému sa budu ľudia chodiť na zápasy baviť. Takže za približne dva tri mesiace tvrdej driny som dostal šancu na ktorú nezabudnem nikdy a budem za ňu vždy vďačný.
Pamätám si zápas s Chodovom ako by to bolo dnes a ja som mal čistú myseľ a ľahké ruky. Z toho pramenil moje prvé body a celkove víťazstvo 11:7. Čerešničkou bol nájazd, pričom ja na nájazdy nechodím takmer nikdy ale pokaziť sa v poslednej sekunde nedalo už asi nič. Od tej doby nastupujem pravidelne na každý zápas s láskou a pokorou.
Skúsme porovnať slovensky a český florbal. V čom sú podľa teba najväčšie rozdiely najmä v hre?
Český florbal je omnoho ďalej ako ten slovenský, no je to určite dané aj tým, že florbal v ČR existuje omnoho dlhšie. Najväčším rozdielom bude rýchlosť hry a to, čo dokážu niektorí hráči ako Zouzič s loptou v tej rýchlosti. Je to citeľný rozdiel kedy na ihrisku nemáte toľko času sa s loptou maznať. Najmä pre mňa ako útočníka je to citeľná zmena, kedy dostanem loptu do rohu a pokiaľ si ju nespracujem adekvátne, tak mám na chrbte hneď beka a musím rýchlo premýšľať a riešiť situáciu. Buď skúsiť protihráča zvládnuť 1 na 1 alebo odovzdať loptu rýchlo od hokejky.
Sú to sekundové rozhodnutia v ktorých sa nemôžete mýliť, pretože to protihráči dokážu potrestať rýchlym protiútokom. Tu sa dostávame ku ďalšiemu rozdielu a to je kondička a pripravenosť hráčov. Tá je v českej lige zase o triedu dve aj tri vyššie. Záleží to od tímu a toho, aký cieľ má. My máme tie najvyššie a tak vyzera aj naša kondičná príprava, ktorá začína už v lete ale pokračuje celosezónne. To by som označil za 2 najciteľnejšie rozdiely.
A čo podmienky klubu pre hráčov? Môžeš nám prezradiť nejaké detaily fungovania v SPARTE?
Podmienky sú úžasné. Každý hráč ma kedykoľvek prístup do wellness, kde trávime najviac relaxačného času. Najviac sa využíva vírivka a a sauny rôzneho druhu, s následnou ľadovou sprchou. Posilka v UNYP Aréne je taktiež kedykoľvek plne prístupná. Šatňu máme vlastnú, skvele vybavenú. Máme v nej TV, chladničku, každý ma svoje miesto čo spríjemňuje celkové pôsobenie. Na oboch miestach to má svoje čaro. Jediné, čo nemôžeme využívať kedykoľvek je hracia plocha, kde máme presne stanovené časy na tréningy tímové a individuálne. Na idividuálne tréningy máme zopár termínov, na ktoré sa stačí deň vopred prihlásiť a je už len na vás, ako s časom naložíte. Samozrejme je vždy k dispozícií náš trenér Mára Vojta ako špcialista na individuálny rozvoj hráčov v Sparte.
Česká liga je bezpochyby jedna z najkvalitnejších. Každého ale určite láka angažmá vo Fínsku, Švédsku či Švajčiarsku. Máš aj ty takýto sen či cieľ?
Mám obrovský sen si zahrať vo Fínsku alebo Švédsku. Páči sa mi kultúra ľudí a čistota v oboch krajinách. Páči sa mi vyrovnanosť ligy a to, že aj tím z 8. miesta môže vyhrať titul. Je mi asi jedno, aký tím by mi dal šancu, ale snom je si zahrať najvyššiu súťaž, bodovať a byť stálou oporou tímu. Verím, že sa v Sparte môžem ešte oveľa viac posunúť a otvoriť si dvere do jednej z týchto súťaží. Je predtým všetkým ale ešte veľa práce a driny.
A čo reprezentácia? Od posledných MS 2018 v Prahe si sa stal kapitánom. Ako si sa zhostil tejto pozície po dlhoročnom kapitánovi Lukášovi Řezaninovi?
Veľmi častá otázka (smiech). Treba na začiatku povedať, že je to v kabíne veľmi dobre nastavené a nikto nečaká na nejaké “slovo kapitána”. Ak má niekto dobrý poznatok k hre, tak ho vždy povie, inak má vždy hlavné slovo trenér. Zo začiatku to ale nebolo také ľahké, nakoľko som stále mladý hráč. Je to hlavne o hlave, ako sa stým človek vysporiada a hlavne si to nesmie veľmi pripustiť. Je to koniec koncov tímový šport a ja som tam hlavne na komunikáciu s rozhodcami, pomoc ktorémukoľvek spoluhráčovi v akejkoľvek situácií, no hlavne som tam vždy pre tím.
Najťažšie to bolo asi počas prvého zápasu na Polish Open, kedy som sa s tým všetkým len zoznamoval. Pri komunikácií s rozhodcami som aj zabudol pár anglických slov a cítil sa nie úplne komfortne. Po niekoľkých zápasoch ale môžem povedať, že až na to, že som zabudol asi 2-krát vlajočku na podávaní rúk kapitánov na začiatku zápasu počas kvalifikácie v Poprade (smiech), som sa zhostil tejto pozície celkom fajn. Je to ale skôr otázka na hráčov okolo mňa, aby povedali, ako sa cítia oni a ako sú spokojní.
Čo by si odkázala mladým florbalistom, ktorí chcú dosiahnuť podobné úspechy, ako si dosiahol ty?
No ja dúfam, že som ešte len na začiatku dlhej cesty, na ktorú budem ešte dlho spomínať a hovoriť o nej svojim deťom, vnúčatám a pravnúčatám. Mladým hráčom odkazujem, nech si nekladú limity, pretože nemožné neexistuje.
Foto: Flickr AC Sparta Praha Florbal
