Bratislavský ženský extraligový klub má do Vianoc zaujimavú posilu. Do Hurikánu Bratislava prišla Fínka Taru Martikainen so skúsenosťami s fínskou najvyššou súťažou – Naisten Salibandyliiga, v ktorej s tímom OLS získala bronzové medaily. Prečítajte si rozhovor s touto 26-ročnou hráčkou, ktorá v Hurikáne zastáva úlohu centerky.

Drvivá väčšina Slovákov Vás ešte nepozná. Predstavte sa teda našim čitateľom.

 „Volám sa Taru Martikainen a mám 26 rokov. Pochádzam zo severného Fínska, z mesta Oulu. Florbal hrám už viac ako 10 rokov, ale mala som dve vážnejšie zranenia oboch kolien, pre ktoré som musela podstúpiť operáciu, a tak som strávila dlhší čas rehabilitáciou. Keď som bola mladšia, hrávala som vo fínskej juniorskej lige a Divízii 2. V posledných rokoch som hrávala najprv jeden rok v Divízii 1 za SPV, a potom tri roky v najvyššej lige (Naisten Salibandyliiga) s OLS. Takže toto je prvýkrát, čo budem hrať florbal mimo Fínska a som naozaj nadšená a rada za túto príležitosť.“

Kvôli čomu ste pricestovali na Slovensko? Prečo ste sa rozhodli práve pre Slovensko a Bratislavu?

„V súčasnosti študujem na Pedagogickej fakulte univerzity v Oulu. Špecializujem sa predovšetkým na výučbu telesnej výchovy na prvom stupni. Už mám za sebou jeden výmenný pobyt v Austrálii, a keďže to bola výborná skúsenosť, predsavzala som si, že niečo podobné by som ešte raz chcela do konca štúdia absolvovať. Môj koordinátor (výmena cez Erasmus) navrhol Bratislavu a Univerzitu Komenského, nakoľko spolupracujú s našou fakultou v Oulu. Ponúkajú tiež celkom veľa predmetov športovej výchovy a pedagogiky pre medzinárodných študentov. Bratislava má tiež dobrú polohu a je to relatívne lacné miesto na život. Toto však bolo v podstate asi všetko, čo som o tomto meste a štáte vedela predtým, ako som sem prišla.“

Bolo vašou prioritou pri šúdiu hrať aj florbal? Či ste sa až po príchode dozvedeli, že je tu možnosť hrať v ženskom extraligovom tíme – Hurikán Bratislava?

„V skutočnosti môj prvotný nápad bol si len nájsť nejaký tím, s ktorým by som trénovala, hlavne kvôli komplikovanosti a financiám potrebným na medzinárodný prestup. Vraciam sa späť do Fínska ešte pred Vianocami, takže by som musela prestúpiť dvakrát. Avšak po pár tréningoch s Hurikánom, sme sa zhodli, že najlepšie pre obe strany bude, keď tu budem môcť aj hrávať, a tak sa vybavil prestup. Samozrejme, som veľmi vďačná za príležitosť tu hrať.“

Ako sa Vám trénuje s novými spoluhráčkami? Ako Vás privítali?

„Tréningy boli veľmi dobré a myslím, že som celkom zapadla do tímu a cítim sa vítaná v mojom novom pôsobisku. Samozrejme, sú tam isté rozdiely v tréningovom procese, ale aj napriek tomu, že som najprv veľmi nerozumela, všetci sa mi veľmi snažia pomôcť a postupne mi nejasnosti vysvetľujú v angličtine.“

Máte za sebou odohrané prvé zápasy v Ženskej extralige. Ako by ste hodnotili kvalitu extraligy a Váš výkon v prvých zápasoch v drese bratislavského Hurikánu?

„Povedala by som, že celkovo kvalita hry v slovenskej extralige žien je celkom dobrá. Je tu niekoľko naozaj dobrých hračiek a niektoré tímy už hrávajú systematicky a dobre využívajú kontrolu loptičky. Stále je však tempo hry vo Fínsku omnoho rýchlejšie. Rozdiel je tiež v kvalite hál a povrchov, aj keď chápem, že je to problém, na ktorého vyriešenie treba dlhší čas a systematický prístup. Myslím, že na mojom výkone je ešte veľa, čo môžem zlepšiť.“

Za sebou máte aj prvé zápasy slovenskej Ženskej extralige. V doposiaľ štyroch odohraných zápasoch ste zaznamenali osem kanadských bodov za šesť gólov a dve asistencie. Ako sa Vám hrá s novým tímom?

„Prvé zápasy s novým tímom nie sú nikdy jednoduché a ja som sa niekedy trápila s nachádzaním spoluhráčok na ihrisku prihrávkami. Som rada za moje prvé góly, avšak myslím, že som mohla využiť aj viac šancí. Mali sme problémy s nejakými vecami, ale dúfam, že sa to na ďalších tréningoch podarí doladiť a využijeme plný potenciál tohto tímu. Teším sa na naše ďalšie zápasy, ktoré si  zahráme v domácej hale a pred domácim publikom.“

Ako sa Vám zatiaľ páči v Bratislave?

 „Celkovo vzaté, som naozaj šťastná, že som tu v Bratislave. Stretla som sa s mnohými skvelými ľuďmi a užívam si štúdium. Je to výborné mesto, keďže nie je ani veľmi veľké, ale stále je tu všetko potrebné, a taktiež sú tu celkom nízke ceny.“

Ako prebieha komunikácia medzi vami a trénermi Tomášom Burianom a Marekom Novákom? Prekladajú Vám taktické pokyny spoluhráčky či tréneri?

„Tréneri vedia po anglicky celkom dobre, ale spočiatku si to nechceli priznať. Keď ste však v situácii, keď nie je na prekladanie čas, tak sa už (nútene) dorozumievame len po anglicky. Najťažšie je to však na ihrisku, kde nie sme nikto zvyknutý na komunikáciu v angličtine, a tak niekedy počas zápasu vládne hrobové ticho. Ale pracujeme na tom a postupne si všetci zvykáme.“

 

Foto: Facebook.com

Autor: Lukáš Chovan